Ján Greššo
herec, riaditeľ Divadla A. Bagara
svokor Vladislava Struhara
Ako ste si predstavovali partnera pre dcéru?
To je šokujúca otázka. Ja som si ho vôbec nepredstavoval! Nemal som žiadny predobraz. Partner, ktorého si vybrala, je dobrý a správny človek.
Dokážete sa spolu aj pohádať?
Ešte sa nám to nepodarilo.
Pretože vy ste v Nitre a on v Bratislave?
Sme často spolu, ale nehádame sa. Názory si vymieňame pokojne. Ak sa máme o čom rozprávať, rozprávame sa. Keď niet o čom, čítame si.
Spolu?
Každý si číta to svoje a dokážeme spolu mlčať.
Aké sú témy vašich rozhovorov?
Často hovoríme o robote. A ešte častejšie o jeho dvoch dcérach, teda mojich fantastických vnučkách. Nikdy by som sa však so zaťom nebavil o jeho prípadných rodinných problémoch. Starí sa nemajú mladým miešať do života. Rovnako by som bol rád, keby to platilo aj opačne. Zatiaľ to tak funguje.
Ak mladí majú spor, na čiu stranu sa pridáte?
Usilujem sa to zorganizovať tak, aby sa pred nami nehádali.
Aký máte vzťah k reklame?
Dobrý. Vidím, že aj reklama sa dá robiť veľmi dobre, ale aj veľmi zle. Ako v divadelnom kumšte. Vlado ju vie robiť na tej veľmi dobrej úrovni. To však neznamená, že reklame aj verím.
Spomeniete si na nejakú veľmi zlú reklamu?
Nepáčia sa mi reklamy typu: toto je bežný výrobok, a preto je slabý. Pozrite, tento náš "nebežný výrobok" je fantastický. Mám rád beztextové reklamy s prekvapujúcim nápadom, kde na malom priestore treba predviesť niečo pozoruhodné, čo výrazne zaujme.
Chodieva zať na vaše premiéry?
Zatiaľ sa mu to nepodarilo. Teraz máme dohovor, že prídu na Adama Šangalu, aj keď premiéra to už nebude.
Ako by ste ho charakterizovali?
Pokojný, so sklonom k flegmatizmu, v niektorých chvíľach dokáže byť aj eruptívny, ale to rýchlo pominie a pohoda sa vráti.
Čo by ste mohli zaťovi vyčítať?
Na jednej strane sa flegmatizmus dá pochváliť, na druhej vyčítať. Nič mu dôrazne nevyčítam.
Fajčí, pije?
To je v živote absolútne bežné. Aj ja som fajčil, pil a všetko ma postupne prešlo. Prečo by som mu to zazlieval? Nech sa mladí sami so všetkým vyrovnajú. Tiež som bol kedysi rád, keď mi naši a svokrovci nevraveli do života.
Čo by mohol vyčítať on vám?
Že mu rozmaznávam dcéry. Som do nich úplný blázon a asi im kradnem energiu. Som ochotný urobiť čokoľvek, aby sa dobre zabavili, zasmiali a cítili sa dobre.
Ste ochotný postrážiť mladým deti?
Kedykoľvek. Naposledy to bolo pred Vianocami. Aj teraz hrozila podobná situácia, lenže sme boli s manželkou na plese a vrátili sme sa až ráno. Deti by v tom prípade boli nielen bez rodičov, ale aj bez starých rodičov.
Čo sa vám na zaťovi najviac páči?
Je šikovný, talentovaný, pracovitý, cieľavedomý. Mám pocit a, zdá sa, že je správny, rodina mladých je harmonická. Čiže páči sa mi, že asi naozaj ľúbi moju dcéru.
Ján Greššo je synom herca Ľudovíta Grešša. Po skončení štúdia herectva na VŠMU v Bratislave zakotvil v nitrianskom, vtedy ešte krajovom divadle. Na svojom konte má množstvo hereckých úloh. Dva roky vedie Divadlo A. Bagara v Nitre ako riaditeľ, ktorý si občas aj zahrá. Hrá v muzikáli Adam Šangala, v Príbehoch obyčajného šialenstva, Grékovi Zorbovi. Jeho manželka Dagmar je farmaceutička. Okrem dcéry Dagmar, ktorá vyštudovala produkciu a manažment na VŠMU v Bratislave, má aj syna Jána, ktorý študuje právo.
Vladislav Struhár
režisér, reklamný tvorca
zať Jána Grešša
Mali ste trému pri prvom stretnutí s vaším svokrom?
Samozrejme. Našťastie, prvé stretnutie sa nekonalo. Mal som prísť do Nitry pre svoju vtedajšiu frajerku a čakal som, že tam budú rodičia. Neboli. Absolvoval som to neskôr a po jednom. Najprv som sa zoznámil s mamou a potom s otcom.
Aké jeho vlastnosti ste vybadali u svojej manželky?
Zdedila skoro všetky dedove vlastnosti. Dá si veľmi záležať na veciach, je až chorobne dôkladná. K ľuďom je slušná, nedovolí si nikoho uzemniť, iba mňa. A podobne...
Dokážete sa spolu so svokrom aj pohádať?
Nemali sme príležitosť. Myslím si, že hádky môžu vzniknúť iba vtedy, ak dvaja riešia tú istú vec. U nás sa nič také nevyskytuje. Hoci chodievame spolu na chatu aj na dovolenky, ani jeden z nás nie je konfliktný typ.
Kto je tolerantnejší - váš svokor alebo svokra?
Obidvaja sú dostatočne tolerantní.
Aký máte vzťah k činohernému divadlu?
Profesijne som vždy viac inklinoval k filmu. Fascinovalo ma, že akciu umocňujú iné veci. Na rozdiel od divadla, kde vždy vidíte celú scénu, vo filme môže režisér niečo neukázať, iba naznačiť.
Chodievate do nitrianskeho divadla na premiéry?
Bohužiaľ, nie. Máme malé deti a manželka ich nechce odkladať u opatrovateliek. Ak je premiéra, svokor a svokra sú často jeden na javisku a druhý v hľadisku. Obsadení. Predstavenia si pozrieme neskôr.
Ako by ste svokra charakterizovali?
Ja ho zažívam iba počas víkendového pokoja, keď spolu relaxujeme. Moja manželka a svokra mu najčastejšie vyčítajú, že príliš pracuje. Je workoholik. S vervou sa venuje rovnako divadlu, ako aj rodine. Organizuje spoločné víkendy a dovolenky. Jeho vzťah k mojim deťom je skvelý. Obe sú doňho zaľúbené. V novembri manželka pracovala na jednom projekte, tak boli týždeň u svokrovcov. Po návrate mi hovorili dedo a manželke babka.
Čo by vám mohol ako zaťovi vyčítať?
Že sa zaoberám skôr komerčnou tvorbou ako umením. On však dobre vie, aké sú s tým problémy.
A čo by ste mu mohli vyčítať vy?
Ako si vychoval dcéru. My si však všetko rýchlo vyriešime. V tomto sme nudná, nezaujímavá rodina.
Je ochotný postrážiť vám deti?
Veľmi ochotný, ak má čas. Divadlo, herectvo, dabing a manažovanie mu však zaberá priveľa času. V rodine hovoria, že dedo prežíva druhú pubertu. Je ultraproduktívny.
Čo sa vám na svokrovi najviac páči?
Dá sa naňho po všetkých stránkach spoľahnúť a veci rieši s ľahkosťou a s humorom.
Vladislav Struhár pochádza z Báčskeho Petrovca. Vyštudoval réžiu na VŠMU. Je spolumajiteľom postprodukčnej spoločnosti. Venuje sa reklamnej tvorbe a jeho práce ocenili dvoma striebornými Klincami a Zlatým Filipom. Dokončuje postgraduálne štúdium strihu na Filmovej fakulte VŠMU. V televízii momentálne vysielajú dva jeho reklamné šoty „Všetci sa trasú na EASY darček" a „Posielam ti pusu ako dvere autobusu". S manželkou Dagmar vychováva dve dcéry Natáliu (4) a Naďu (2).
Autor: Barbora Laucká / Foto: Roman Ferstl
