Iracké šíitky včera v Bagdade podporovali návrh zákona, ktorý sa odvoláva na islamské korene rodinného práva. FOTO- REUTERS
Začiatkom februára príde do Iraku expertný tím OSN, aby preskúmal, či sa v krajine môžu konať priame voľby ešte pred 30. júnom. OSN má rozriešiť spor medzi americkou civilnou správou a Iračanmi o to, či je Irak na voľby pripravený, alebo nie.
Každá zo strán očakáva, že svetová organizácia dá zapravdu jej, a preto chce, aby do Iraku prišla.
OSN naznačuje, že pochybuje o pripravenosti krajiny na voľby do júna. Rovnako opakuje svoje predchádzajúce stanoviská o tom, že v Iraku by mali vládnuť Iračania. Čo najskôr a bez prítomnosti spojeneckých vojsk.
Čo chcú Američania a čo šíiti
Prítomnosť tímu OSN, ktorý bude podľa kuloárov viesť popredná odborníčka na voľby Carrina Pelleriová, môže síce načas virtuálne upokojiť situáciu, dokázať dobrú vôľu Američanov zapájať do irackej premeny celý svet, aj pripravenosť jedného z najmocnejších mužov Iraku - ajatolláha Sistáního rešpektovať OSN, ale základný problém nevyrieši.
Najjednoduchší, a nie celkom presný výklad irackej predvolebnej dilemy je takýto: šíiti, ktorých je v Iraku 60 percent, chcú, aby boli priame voľby čo najskôr, lebo im zabezpečia vládu v krajine. Američania, ktorí sa obávajú šíitskeho vplyvu a časť z nich vidí v Sistáním nebohého iránskeho ajatolláha Chomenejího, preto chcú voľby odložiť.
„Ak sa bude všetko urýchľovať, mohli by zvoliť nesprávnych ľudí," hovorí profesor Noah Feldmann, poradca americkej civilnej správy pre ústavné právo.
Katastrofické scenáre
Do takto zjednodušenej schémy však vstupuje viacero faktorov. Američania hovoria, že voľby nie sú možné z technického, politického ani bezpečnostného hľadiska. Vzhľadom na iracký rozklad je to logické a rozumné tvrdenie.
Otázka je, či Irak bude na voľby pripravený do roku 2005, aká bude iracká dočasná vláda, ktorú budú vyberať priamo nevolení Iračania, či medzitým v Iraku nevypukne občianska vojna, ktorá by sa v najhoršom (nie však nepravdepodobnom) prípade mohla skončiť jeho rozpadom.
Katastrofické scenáre by však mohli nastať aj po priamych voľbách. Ani demokraticky zvolená vláda ešte do polovice tohto roka nebude pravdepodobne schopná čeliť všetkým hrozbám. Bola by však legitímnejšia, ale stále krehká.
Ako teda môžu voliť
Tím OSN zrejme urýchli kompromis, ku ktorému Američania a Iračania spejú. Voľby nebudú ani priame, ako si to želajú Iračania, ani podľa amerického systému 18 regionálnych zhromaždení, ktoré vyberú voliteľov novej vlády.
Zatiaľ sa objavujú dva návrhy: upraviť zloženie regionálnych zhromaždení tak, aby v ňom mali väčšie zastúpenie Sistáního prívrženci. To by znamenalo podľahnutie dojmu, že bez Sistáního to v Iraku nepôjde. To si však nemyslia ani samotní šíiti, ktorých radikálna časť už odmietla jeho príkaz na zastavenie demonštrácií za vypísanie volieb, kým problém nevyrieši OSN.
Viac šíitov v regionálnych zhromaždeniach by však znamenalo menej sunnitov, Kurdov (rovnako ako šíiti boli americkými spojencami), Turkménov a iných národností.
Druhý návrh hovorí o rozšírení súčasnej Irackej vládnej rady z 25 členov na 75 až 100. Rada je však v očiach Iračanov skorumpovaná, a navyše jej členov vyberali Američania.
Ďalší výbuch pri Bagdade
BAGDAD - Traja americkí vojaci a dvaja civilisti zahynuli včera západne od Bagdadu pri výbuchu dvoch cestných bômb. Oblasť je známa útokmi geríl.
Veliteľstvo koaličných jednotiek v Bagdade zasiahla v pondelok večer raketa, ktorá vybuchla na parkovisku prísne stráženej „zelenej zóny", nervového centra operácií v Iraku pod americkým velením. Podľa hovorcu americkej armády si útok nevyžiadal žiadne obete, spôsobil však značnú nervozitu, keďže pred týždňom zahynulo pri bombovom atentáte pred vstupom do zelenej zóny 24 ľudí, prevažne Iračanov pracujúcich pre koaličné jednotky. (reuters, čtk)
