televízie z 215 na 330 korún a žiadal o vrátenie rozdielu 690 korún za druhý polrok 2001. Od začiatku pojednávania bolo zrejmé, že mu nejde o necelých sedemsto korún, ale o princíp.
„Podľa zákona o cenách a vykonávacích predpisoch mohol Trnavatel zvýšiť cenu len o index inflácie vo výške 6,7 percenta, napriek tomu ju zvýšil až o 55 percent," uviedol pred súdom žalobca. Rovnaký názor mal aj svedok, pracovník Mestského úradu v Trnave Pavol Tomašovič. Podľa jeho názoru Trnavatel porušil aj zmluvy s jednotlivými klientmi, v ktorých sa píše, že cenu možno zvýšiť len po predchádzajúcom rokovaní s mestom Trnava. Podľa Tomašoviča sa v tom období žiadne rokovanie o zvýšení cien nekonalo.
Právny zástupca Trnavatelu Martin Krechňák spochybnil tvrdenia žalobcu i svedka. Naznačil, že akékoľvek obmedzenia zvýšenia ceny sa týkajú spoločnosti UPC, kým v Trnave ceny zvýšila dcérska spoločnosť Trnavatel. Súd pojednávanie odročil na neurčito s tým, že právny zástupca Trnavatelu musí predložiť výpisy z Obchodného registra, ktoré by mali vyjasniť vzťahy medzi UPC a spoločnosťou Trnavatel.
Rozhodnutie súdu v tomto prípade sa môže stať precedensom, na ktorého základe by sa stovky ďalších obyvateľov Trnavy mohli dožadovať vrátenia peňazí za platenie zvýšených cien káblovej televízie. (tasr)
