Najznámejší škótsky básnik Robert Burns patrí k nemnohým autorom, ktorým sa podarilo preklenúť národné, kultúrne, jazykové, ba i časové bariéry. Mnohí ho porovnávajú s antickým Homérom alebo anglickým Shakespearom, lebo aj on dosiahol podobnú všeobecnú popularitu, hoci pochádzal zo skromných pomerov a nedožil sa vysokého veku. Od narodenia najmilovanejšieho škótskeho barda v nedeľu uplynulo 245 rokov.
Narodil sa ako prvorodený do chudobnej rodiny. Otec William Burnes (syn neskôr vynechal „e" v mene) ich hlinený domček s dvoma miestnosťami v Alloway musel vlastnoručne postaviť. Vážny a bohabojný otec chcel zabezpečiť deťom vzdelanie, a tak miestnych presvedčil, aby vyzbierali peniaze a zaplatili si učiteľa.
Mama Agnes Brounová deťom veľa spievala a recitovala národné škótske dielka. Od útleho veku rozvíjali jeho tvorivosť divoká príroda a príbehy o duchoch a bosorkách.
Časy boli ťažké a Robert odmalička tvrdo pracoval na poli. Otec len s problémami dokázal uživiť rodinu a bojoval aj s vrchnosťou. Je pravdepodobné, že práca v detstve prispela k chorobe, ktorá poetovi strpčovala život a nakoniec zapríčinila jeho smrť.
Prvýkrát ho múza pobozkala počas žatvy, keď mal 15 rokov. Inšpirovalo ho dievča, s ktorým robil - prvé dielo sa volalo Pekná Nell. Robert strávil istý čas ako dozorca a česáč ľanu a vášňou mu bola poézia inšpirovaná starými škótskymi básnikmi a ľudovými povesťami. Písanie veľmi nevynášalo a začiatkom roku 1786 sa Burns rozhodol vysťahovať na Jamajku a skúsiť šťastie tam. Prispeli k tomu aj jeho milostné peripetie.
Už ako otec nemanželského dieťaťa so slúžkou Betty Patonovou sa Robert zoznámil s „klenotom" Jean Armourovou a vzal si ju. Hoci čakala dvojičky, jej otec odmietol uznať Burnsa za zaťa a ťahal ho po súdoch. Burns teda zapudil Jean a zaľúbil sa do mladej horalky Mary Campbellovej, s ktorou sa tajne zobrali počas galského rituálu. Prehováral ju, aby s ním odišla na Jamajku.
Nakoniec však neodcestoval. Jean v septembri 1786 porodila dvojičky. V októbri ochorela Mary Campbellová, ktorá napokon zomrela. No možno najsilnejším impulzom, aby ostal, bolo vydanie prvej zbierky básní v júli 1786 - „Kilmarnock Edition".
Kniha si získala veľkú obľubu a z neznámeho básnika sa zo dňa na deň stala celebrita na úrovni súčasných hviezd filmu.
Od občianskych nepokojov v 17. storočí bolo Škótsko na dne politicky, vojensky aj hospodársky a národná hrdosť dostávala jeden úder za druhým. Opakovali sa nepokoje a neúspešné povstania - Škóti cítili, že ich opustila kráľovská rodina aj politici.
Mladý, prakticky nevzdelaný vidiečan písal väčšinou v škótskom dialekte. Vtipne, vášnivo, silno a tak udrel na správnu strunu. Mal úspech a vydal sa do Edinburghu. Cesta mu trvala tri dni - v každom hostinci po ceste chceli počuť verše z úst autora a otestovať jeho pijanské schopnosti. V hlavnom meste bol ozdobou večierkov. Pôvab jeho poézie spočíva v spevnosti, čistej obraznosti a prirodzenej muzikalite. Písal o vzťahoch k ženám, priateľom, k zemi, oslavoval pitky, veselý život a prírodu.
Okrem písania nových básní cestoval po Škótsku a zbieral škótske ľudové piesne. Zachytil niekoľko stoviek nápevov, ktoré by inak možno zanikli. Neskôr inšpirovali aj Beethovena a Haydna. Vzbudil záujem Európy a neskôr celého sveta o škótsku kultúru. Na cestách písal básne všade, kde sa dalo. Na koni, na poli, v pivnici. V múzeu v Allowayi je vystavená aj okenná tabuľa s jeho básňou. Ani úspech mu však nezaručil blahobyt. Chvíľu pracoval pre daňový úrad. Preslávil sa vyberaním pokút od bohatých dlžníkov. Začal sa viac venovať politike, čo sa odrazilo aj v tvorbe.
Na sklonku storočia sa jeho zdravotný stav prudko zhoršil. Chudobné detstvo, ktoré strávil ťažkou prácou, si vybralo daň - reumatickú horúčku. Burns zomrel 21. júla 1796, zrejme na zápal srdcovej blany, ktorý dostal ešte ako dieťa. Na jeho pohrebe sa zúčastnili tisícky priaznivcov. Pri príležitosti piateho výročia jeho smrti, v roku 1801, sa konala prvá Burnsova večera. Usporiadal ju úzky kruh priateľov v jeho rodnej chalupe v Alloway.
Burnsove kluby vznikli po celom svete, jeho múzeum navštevujú tisícky ľudí a 25. januára, v deň jeho narodenia, sa pravidelne konajú pamätné Burnsove večery. Svet mu vďačí aj za zachovanie textu Auld Lang Syne, škótskej ľudovej piesne, ktorá sa tam spieva pri príležitosti nového roka a preslávila sa ako Valčík na rozlúčku.
Zajtra - oceánograf Auguste Piccard
