BRATISLAVA - Niekdajší vládni predstavitelia svorne vylučujú akékoľvek kontakty s Irakom a jeho vodcom Saddámom Husajnom, ktoré by sa vymykali z rezolúcií OSN. Väčšiu časť roku 1998, v ktorom malo údajne prísť k pochybným transakciám, bola pri moci koalícia vedená Vladimírom Mečiarom, po októbri ju vystriedala vláda Mikuláša Dzurindu.
Do polovice roku 1997 bol ministrom zahraničia Pavol Hamžík. Tvrdí, že kontakty s Irakom boli vtedy nulové a „o neoficiálnom kontakte by som musel tiež vedieť" . Spomenul si iba na jeden prípad, keď sa ho pokúsila kontaktovať skupina ľudí zo spoločnosti československo-irackého priateľstva, ale stretnutie odmietol. V tejto spoločnosti v tej dobe údajne pôsobil novinár - zahraničnopolitický komentátor, ale aj bývalý komunistický minister zahraničia Bohuš Chňoupek.
Podobnú skúsenosť nezažil vtedajší štátny tajomník Jozef Šesták. „Oficiálne kontakty sme nemali žiadne," hovorí o vzťahoch s Irakom, ale o súkromných vzťahoch „sme nemali žiadny prehľad".
Kontakty s Irakom sa začali až neskôr. V roku 2000 tam išla oficiálna delegácia vedená ministrom hospodárstva Ľubomírom Harachom. Predmetom rokovaní mal byť program ropa za potraviny.
Harachov predchodca Milan Cagala z HZDS akúkoľvek spoluprácu s Irakom vylúčil, lebo „OSN dala embargo". Ropa sa však podľa neho mohla na Slovensko dostať cez tretiu krajinu.
Irena Belohorská bola v tom čase podpredsedníčkou zahraničného výboru a informáciám o dodávkach ropy neverí. Pripúšťa len možnosť, „že by to bolo v rámci opatrenia OSN ropa za potraviny".
Iraku sa zastali politici z HZDS a SNS
V roku 1998 Amerika uskutočnila veľký letecký útok na Irak. Odsudzovali ho hlavne poslanci za HZDS a SNS. Jozef Kalman z HZDS to vtedy nazval „agresívny akt zo strany USA a Veľkej Británie". Vojenský expert HZDS Jozef Gajdoš zase hovoril: „NATO sa správa tak, ako to chcú jastrabi nadnárodných vojenskopriemyselných komplexov, ktorým mier na tejto planéte je taký vzdialený ako najbližšia obývaná planéta vo vesmíre." (mož)
(rp, mož)