Radosť Stanislava Vargu (Celtic Glasgow) po góle, ktorý strelil v slávnom glasgowskom derby rivalom z Rangers. Celtic vyhral v ligovom stretnutí 3:0 a upevnil si prvenstvo. FOTO - REUTERS
Väčšina slovenských družstiev akoby zabudla, že 1. mája vstupujeme do Europskej únie. Predovšetkým v právnej oblasti bude takmer všetko inak.
Slovenský šport po vstupe do Európskej únie (EÚ) 1. mája 2004 čakajú okamžité zmeny, ďalšie možno predpokladať, niektoré ukáže čas. Kluby si dávajú načas. Žiadne prípravy. Názory a znalosti, ako sa v novej situácii zachovať, žalostne chýbajú.
V kolektívoch nebudú živnostníci
Hneď od druhého mája sa naše mužstvá a družstvá dostanú do rozporu s európskym právom, ktoré bude nadradené slovenskému. U nás nejestvuje právny predpis komplexne upravujúci športovú problematiku (1. januára 2005 by konečne mal vojsť do platnosti dlhé roky pripravovaný a diskutovaný zákon o športe). Profesionáli v tejto oblasti uzatvárajú s klubmi nepomenované zmluvy (nie pracovné) podľa Občianskeho zákonníka. Tento stav je v rozpore s platným právom, lebo ignoruje Zákonník práce. Vznikol teda nezmyselný stav. Hráči v kolektívnych športoch sú často živnostníkmi. Iste s vyššími platmi (do nákladov si mohli zahrnúť všeličo), ale slabou právnou ochranou.
Na druhej strane - klub za nich niekedy neodvádza dane, neplatí zdravotné ani sociálne poistenie, nevypláca odmeny dohodnuté v hráčskych zmluvách alebo dostávajú pokuty za „slabý výkon", čo je niečo iné ako závažné porušenie životosprávy. Takéto prípady sú bežné nielen u nás, ale aj v Česku, Maďarsku alebo dokonca v Rakúsku, ktoré je už členom EÚ.
Hráč bude zamestnancom
Po vstupe do EÚ budú v kolektívnych športoch platiť zásady komunitárneho práva jednotné pre všetkých 25 členských štátov. Hráč bude zamestnancom s pracovnou zmluvou. Tento proces sa neuskutoční, prirodzene, zo dňa na deň, ale určite už od novej sezóny. Z klubov so štatútom občianskych združení sa pravdepodobne stanú obchodné spoločnosti, pravda, ak budú zamestnávať výlučne profesionálnych športovcov. Iné je to v individuálnom športe. Podľa neho komunitárne právo klasifikuje pretekára ako človeka, ktorý poskytuje služby.
Ešte pred rokmi sme volali napríklad v basketbale po „slovenskejších" kluboch v našich ligách.
Fundamentálna sloboda, voľný pohyb pracovných síl, samozrejme, zasiahne i šport. U nás však skôr s obavou z odlevu hráčov. Slávne futbalové kluby minulosti (Slovan, 1. FC Košice, čiastočne i Inter, Trnava) bojujú o prežitie, dodržanie výplatných termínov, než aby pomýšľali na stratégiu veľkých posíl, alebo, čo je možno horšie, rozširovanie mládežníckych tímov.
Mnohonárodné kluby lákajú
Z tohto pohľadu môžeme skôr predpokladať „slovenské" kluby v Česku alebo Rakúsku než napríklad Trnavu bez domácich futbalistov. Čas ukázal, že mnohonárodné kluby divákovi neprekážajú, skôr lákajú. Londýnska Chelsea má v širšom kádri 32 futbalistov, z toho len osem Angličanov. V základnej zostave 3 - 4 domácich. Trénerom je Talian a majiteľom Rus. Londýnčania hrajú o titul a štadión Stamford Bridge má stále vypredaný. Argentínsky futbalista Fabio Nigro patril počas pôsobenia v Slovane medzi najobľúbenejších športovcov v Bratislave.
Pri šikovnom riadení klubu sa otvárajú i pre naše futbalové družstvá, trebárs pre tie prosperujúcejšie, dobré možnosti. Napríklad na málo prebádaný pobaltský trh. V basketbale by mohol byť priam ideálnym „loviskom" na posilňovanie majetnejších družstiev. Aj druholigový Litovčan, Litovčanka, môžu nášmu tímu pomôcť, a iste nebudú „nad finančné pomery". Vízie v tejto rovine od našich funkcionárov nepočuť. Ich teórie na výstavbu klubov z domácich podmienok sú síce chvályhodné, ale práve vstup do EÚ znamená, že slovenský talent bude čoraz ťažšie udržať doma. Zatiaľ stále počuť zo všetkých strán, ako prežiť, ako sa zachrániť, ako splniť medailové želanie sponzora, v najlepšom prípade, ako získať domáci titul. Akoby nás možný klubový úspech za našimi hranicami vôbec nezaujímal. Paradoxne, pred desiatimi rokmi, keď sme mali ešte do Európskej únie kus cesty, boli naše plány až nadštandardne verbálne vysoké.
