Stephane Peterhansel (vpravo) oslavuje so svojím navigátorom Jeanom-Paulom Cottretom víťazstvo v tohtoročnej Rely Dakar. FOTO - TASR/EPA
História slávnej Rely Dakar má svoje veľké postavy. Po 26. ročníku motoristického maratónu naprieč africkou púšťou, ktorý sa skončil pred pár dňami, sa definitívne medzi nich zaradil 38-ročný Francúz Stepháne Peterhansel. Stal sa druhým mužom, ktorému sa podarilo vyhrať túto súťaž v dvoch kategóriách. Na motocykli kraľoval šesťkrát - v rokoch 1991, 92, 93, 95, 97 a 98 - teraz triumfoval medzi automobilovými pretekármi. Podobný úspech dosiaľ zaznamenal iba jeho krajan Hubert Auriol.
Prvá motorka
Keď Stéphanovi kúpili rodičia prvú motorku, mal len osem. Otec sa zúčastňoval na malých vidieckych rely, neskôr na pretekoch trialu a syna brával so sebou. Aj malý Stéphane sem-tam pretekal, raz, dvakrát do mesiaca. „Veľmi nás bavilo preháňať sa po poliach." Bývali v mestečku Vesoul blízko hraníc s Nemeckom a Švajčiarskom. Žije tam dodnes.
Bol jedináčik, otec automechanik a mama sekretárka v malej autoopravovni. Neskôr sa rodičia rozviedli a Stéphana vychovávali starí rodičia. Veľmi liberálne. Mal dvanásť rokov, keď sa zamiloval do ďalšieho športu - ale aj to bol šport, v ktorom šlo o rovnováhu - skejtbording.
Prvý titul - na „doske"
Skejtbordy vtedy ešte len prišli z Ameriky. V Paríži na slávnom námestí Trocadéro to bolo absolútne šialenstvo a keď skejty prišli do maličkého Vesoulu, Stéphane novej vášni okamžite prepadol. Trénoval slalom, rôzne skoky a chodil na súťaže. V trinástich sa stal majstrom Francúzska v slalome, trikoch, zjazde i kombinácii. Išiel na majstrovstvá Európy. Bola to takmer závislosť, celé víkendy a večery nerobil nič iné, venoval sa „doske".
A keď mal pätnásť, tak to jednoducho nechal tak. „Ale bola to dôležitá kapitola môjho života. Šiel som až na doraz." Vtedy mu otec kúpil novú motorku a rozhodol sa, že sa vráti k motocyklovým pretekom. „Zdalo sa mi, že môžem vyhrávať viac než len na regionálnej úrovni. Na každých druhých pretekoch ma však diskvalifikovali. Nemal som ešte povolený vek. Sfalšoval som doklady, štartoval som pod iným menom. Nakoniec na to prišli," spomína Peterhansel na svojej internetovej stránke.
Prvá profesionálna zmluva
V školských povinnostiach nebol majstrom. Dvakrát prepadol a nakoniec sa na školu vykašľal. Mal sedemnásť a rozhodol sa, že bude profesionálny pilot. Otec ho v tom podporoval. Dohodli sa, že ak z neho do roka nič nebude, bude si to musieť odpracovať v rodinnom podniku. Kocky boli hodené.
Ako osemnásťročný konečne mohol štartovať legálne. O pár mesiacov vyhráva majstrovstvá Francúzska v endure a podpisuje svoju prvú profesionálnu zmluvu - všimli si ho ľudia zo švédskej Husquarny. Prvé peniaze mu výrazne pomohli. Stal sa nezávislým. Odteraz lieta na vlastných krídlach. Prenajal si byt a sťahuje sa doň s priateľkou Corinne, jeho budúcou manželkou. V nej našiel Peterhansel veľkú oporu. Chodí s ním na každé preteky, stráži mu šiltovku a okuliare.
Kým bol v puberte, jeho idolmi boli tváre z motoristických časopisov, ako André Malherbes, majster sveta v motokrose. Začínal sa k nim približovať. Francúzsky šampionát v endure vyhral postupne jedenásťkrát. Ako špecialista na enduro zistil, že priazeň médií ani fanúšikov si nezíska, ani keby bol doživotným majstrom sveta.
Prvý Dakar
Tri roky po prvom víťazstve v endure sa rozhodol pre štart na Rely Paríž - Dakar. „Keď som zistil, že budem spať v tej istej izbe ako André Malherbes, bol som v siedmom nebi," spomína na svoje prvé kroky v slávnej súťaži. Písal sa rok 1988 a familiárne prezývaný „Peter" mal 22 rokov.
„Bol to môj prvý Dakar. Pamätám sa, že som si na štarte hovoril, že idem do veľkého dobrodružstva, z ktorého sa nemusím vrátiť." Začal výborne, v polovici pretekov bol dokonca štvrtý v celkovej klasifikácii. No prišla chyba, zablúdil v púšti. Jedna víťazná etapa ku koncu súťaže ho posunula na osemnáste miesto. Jeho veľký idol André Malherbes, mal v druhý deň pretekov vážnu nehodu a zostal čiastočne ochrnutý.
Prvé víťazstvo
Napriek tomu si Dakar Peterhansela získal. Zapáčil sa mu duch a náročnosť súťaže, na ktorej treba bojovať s únavou, s mechanikou i s navigáciou. „Tu nešlo len o rýchlosť. Bola to výzva a ja som mal chuť pokračovať." V osemdesiatom deviatom skončil na Rely Dakar štvrtý. Začal prirýchlo, poškodil si motorku.
O rok neskôr dostal uprostred púšte správu, že sa mu narodilo prvé dieťa - Nicolas. V ten istý deň sa dostal do čela Rely Dakar. O tri etapy neskôr sa znovu stratil v dunách. „Bolo mi to veľmi ľúto, lebo som urobil hlúposť. Vyhrať štyri etapy a v piatej sa stratiť, to je nanič."
Po troch rokoch zvíťazil. „Konečne som to pochopil," vyhlásil v cieli v 1991. Prvenstvo mu vyniesla nová taktika.
Držal sa súperov, no dlho bol vzadu. Zaútočil až pred koncom a vyhral. Dnes je už legendárnou postavou maratónskej súťaže naprieč púšťou. Zo sedemnástich štartov sedem premenil na výhru. Stále však tvrdí, že nemá dosť a o rok bude späť.
EDGAR PILÉ
