Dôvodom je nedávne zatknutie nacistu Ladislava Nižňanského, ktorý sa mal na vraždení pred 59 rokmi podieľať.
Prezident Rudolf Schuster prišiel na zhromaždenie tiež a ľudia sa mu sťažovali, že dodnes neboli za vojnovú tragédiu odškodnení.
Taký je aj prípad Anny Novákovej z Ostrého Grúňa, ktorej sa podarilo vraždenie prežiť, ale prišla o všetkých členov rodiny. Členovia nacistických jednotiek jej prestrelili nohu a na ňu popadali mŕtve telá, ktoré ju prikryli. O odškodnenie žiadala, ale dodnes sa ho nedočkala.
Na spomienke v oboch obciach sa zúčastnili traja poslední žijúci z pôvodných desiatich, ktorí popravy priamo prežili. Anna Nováková, František Debnár z Ostrého Grúňa a Anna Boháčová z Hrabičova.
Aj pani Gizela Benčová s rodinou unikli pri vraždení v Kľaku smrti o vlások. „Už v sobotu pred tragédiou prišli dievčatá, ktoré slúžili v neďalekej Banskej Hodruši, že sa na nás niečo chystá." Rodina Benčovcov mala šťastie, že bývala v hornej časti Kľaku. Nemci postupovali zdola a tam začali padať prvé obete. Zvyšok ľudí nahnali k hornej časti obce ku kaplnke a tam malo vraždenie pokračovať.
Miestny pán farár však získal cenné minúty tým, že chcel dať ľuďom spoločné rozhrešenie. Možno im tým zachránil život. V dave vládla panika, matky si k sebe tisli deti a odpadávali do snehu.
Keď už mali začať strieľať, prišiel jeden z členov jednotiek s listom, aby ľudí ďalej nestrieľali, ale povypaľovali domy. Obyvateľov potom hnali dolu Kľakom smerom na Žarnovicu. Videli ležať mŕtvych a na bielom snehu sa vytvoril červený jarok.
Rodiny z Kľaku nemali po návrate kde žiť. Aj rodina Benčovcov žila s ďalšími susedmi v starej kolibe, kým si nezačali stavať nový dom.
K tragickým udalostiam prišlo 21. januára 1945 krátko pred koncom vojny. Nacistické jednotky, nemecká domobrana a pohotovostné oddiely z Hlinkovej gardy tu vtedy povraždili takmer 150 ľudí a veľkú časť obcí vypálili. Najmenšou obeťou bola trojmesačná Jožka Haringová.
