Katarína Kúdelová (31) študovala jazyky v Bratislave na Filozofickej fakulte UK. Chvíľu učila na základnej škole a flautu na ľudovej škole umenia. Dnes študuje v Oslo alternatívnu pedagogiku (odbor predškolská pedagogika), zameranú na dušu a citový vývoj dieťaťa. Často sa vracia do Švédska, kde bola rok ako au-pair, rada chodí do Dánska a na Island. Severania jej vyhovujú, sú jej blízki najmä svojou melanchóliou. Stále sa venuje aj hudbe a jazykom, rada porovnáva rozdiely medzi švédčinou, nórčinou, dánčinou a islandčinou.
Šibal Emil od Astride Lindgrenovej, to bola v detstve najobľúbenjšia Katarínina kniha. O niekoľko rokov neskôr sa vybrala, dospelejšia, spolu s Karlom Čapkom, na svoju Cestu na sever. Začala vo Švédsku, ako au-pair.
„Čapek o Škandinávii a Škandinávcoch písal krásne," spomína Katarína Kúdelová. „Na začiatku cesty sa zmienil, že prichádza do krajiny trollov, kde údajne straší. Potom videl na prašnej ceste oproti sebe idúcich šoférov, ktorí sa navzájom zašpinia, ale veselo sa pozdravia. Videl poštové schránky ďaleko od domov, z ktorých nikdy nič nezmizne. Postrehol pohostinnosť, dôstojnosť a pokoru Švédov. A preto na záver zhrnul: Kdeže, vo Švédsku nestraší. Možno, že tu majú duchov a škriatkov a inú tohoto druhu háveď, ale povedal by som, že tu má človek v človeka dôveru."
Hneď, ako vystúpila z autobusu, zistila, že mal pravdu. „Mama ma dlho odhovárala, mala predstavu, že Švédsko je ponurá, chladná, smutná krajina. Ani ja nemám rada zimu, ale rýchlo som pochopila, že to vôbec nie je o zime či teple. Ihneď na mňa zapôsobila majestátnosť prírody i Štokholmu, zrazu som mala neopísateľný pokoj v duši. Hoci som tu nikoho nepoznala."
Katarína tvrdí, že v Štokholme, medzi melancholickými Švédmi, prežila najkrajší rok svojho života. Na dlhší pobyt však povolenie nedostala.
V zime 2002 už Katarínina mama vytáčala číslo s predvoľbou 0047 a do telefónu kostrbatou angličtinou zahlásila: „Congratulation to Norway for Olympiada." Jej dcéra už bola v Oslo, a tak si v srdci musela obľúbiť ďalšiu „studenú" krajinu. Nebolo to ťažké, lebo Katarína bola v Nórsku od začiatku spokojná. „Mala som šťastie. Starala som sa o malého Christiana manželov Michalsenovcov. Sú to strašne zlatí ľudia, veľmi sme sa zblížili." Váži si toto priateľstvo, za tri roky v Škandinávii zistila, že Severania málokedy s cudzincami nadväzujú užšie vzťahy. „Neviem si vysvetliť, prečo. Jednoducho je to tak. Sú k vám milí, veľmi slušní, z nejakého dôvodu si však zachovávajú odstup. A ja netvrdím, že to nechápem. Žijú a tvoria pre seba, aby sa mali spolu dobre. Cítiť, že si uvedomujú, že sú jeden národ."
Milou výnimkou boli aj novinári Gunnar a Jane Ringheimovci. Keď u nich ako au-pair končila, všemožne jej pomáhali, aby jej štát pridelil pôžičku a štipendium, ktoré potrebovala na štúdium.
„Nórske úrady sú voči cudzincom veľmi prísne. Každého pustia do krajiny, majú v tom neporiadok, a potom odmietajú každú druhú žiadosť o povolenie na pobyt a prácu. Tri mesiace po tom, čo som im odovzdala všetky potrebné dokumenty, mi ešte trikrát volali, že mi niečo chýba. Gunnar sa však rozčúlil do telefónu, a pôžičku i štipendium som nakoniec dostala."
Katarína by v Nórsku rada zostala. Severská povaha jej vyhovuje, páči sa jej, že hoci v nórskom jazyku existuje vykanie, každý s každým si tyká. Rada sa smeje na ich humore: „Je veľmi jemný. Spomeniem jeden billboard. Bolo na ňom len telefónne číslo, ruka s mobilom a slogan - Hľadáte byt? Nechápala som, čo je na tom vtipné alebo výstižné. Potom som si všimla, že celá ruka je opálená, len miesto po niekdajšej obrúčke nie..."
Páči sa jej aj v škole. Spolužiaci a pedagógovia jej zo žartu vravia, že hovorí peknou nórčinou so švédskym prízvukom. Občas ju požiadajú, aby im čítala po slovensky, slovenčina im veľmi pekne znie.
Katarína vraví, že s nórskym vzdelaním to bude mať jednoduchšie. Mala by to byť výhoda aj pri žiadaní o ďalšie predĺženie pobytu. „Prácu si nájdete, zamestnávatelia nehľadia na to, či ste Nór alebo cudzinec. Zaujímajú ho len vaše schopnosti. Problém je však s povolením." Nórsko nie je v Európskej únii, preto sa svoju politiku voči cudzincom zatiaľ meniť nechystá. (kk)
