Do zostavy Trenčína sa po deviatich mesiacoch vrátil ľavý krídelník JÁN ZLOCHA (34 r.). Ukončil angažmán v ruskom Novokuznecku a z nových ponúk si zvolil osvedčenú Duklu. Tréner Dušan Gregor ho zaradil do prvého útoku ku Kukumbergovi a Hanzalovi, s ktorými hral aj predtým. Úspešný comeback zvýraznil Zlocha v zápase s Martinom gólom i asistenciou.

Cítite rozdiel medzi slovenskou a ruskou ligou?

„To by som porovnával neporovnateľné. Tam sa hrá iným systémom, aj ja som hral v mužstve na inom poste s inými úlohami ako v Dukle. V Novokuznecku som ako center bránil, terajšia pozícia na krídle mi viac vyhovuje - zakorčuľujem si do sýtosti."

Gól i asistencia svedčia o tom, že ste si rýchlo zvykli v útoku s bývalými spoluhráčmi.

„Áno, ale proti Martinu som ešte nepredviedol optimálny výkon. Bolo dobre, že na začiatok sme nemali najsilnejšieho súpera. S chlapcami som si rozumel a je mi ľúto, že Marcel Hanzal zápas pre zranenie nedohral. Verím, že sa skoro uzdraví a vráti na ľad."

Ako budete spomínať na ruskú skúsenosť? Nie ste roztrpčený, že pôsobenie ste museli ukončiť v rozbehnutej sezóne?

„Taký je život. Aj keď prišiel do mužstva český útočník Skořepa, a boli sme tak štyria cudzinci, tréner ma ubezpečoval, že budem naďalej hrať. Boli tam však zrejme aj iné záujmy, nakoniec padlo nadbytočné miesto na mňa. Prvý raz som hral v zahraničnom klube, je to cenná skúsenosť. Zvykol som si, jazyk mi nerobil problémy a keď sa znova naskytne možnosť, vrátim sa do Ruska."

Z mesta na Sibíri ste museli veľa cestovať. Neprekážalo vám to?

„Cestovanie patrí k hokeju, pravda, v živote som sa toľko nenalietal. Len na zápas do susedného Novosibirska, ktoré je vzdialené štyristo kilometrov, sme išli autobusom. Inak i najkratší let trval štyri hodiny. Keď teraz v utorok s Duklou vyrazíme do Žiliny, bude mi to pripadať, ako blesková cesta."

Ako využijete krátku prestávku v súťaži?

„Deväťročného syna to ťahá na lyžovačku, asi sa pridám."