Od minulého roka máme na medzinárodnom kultúrnom poli skvelého reprezentanta. Je ním česko-nemecko-rakúsko-francúzsko-slovenský film Kráľ zlodejov. Film režíroval český režisér Ivan Fíla a za Slovenskú republiku je navrhnutý na Oskara v kategórii neanglicky hovorených hraných filmov.
Keď som sa to dozvedel, pochytila ma pýcha, ako už dávno nie. Konečne. Vidím to pred sebou. Kráľ zlodejov sa dostane do nominácie tých najlepších filmov. Koleso dejín sa obrátilo, napíšu v pondelok všetky noviny. Zatelefonoval som svojmu skeptickému priateľovi Karolovi H. na Oravu. Mám povedať žene, nech mi na večer odovzdávania Oscarov kúpi k telke nové papuče? zafučal do aparátu. Len čo som položil, utekal som do kina, až sa mi päty blyšťali.
Z kina som bežal ešte rýchlejšie. Film je o tom, ako bezcharakterný kapitalista (Caruso) a jeho bič vykorisťujú zvyšok ťažko pracujúceho sveta, a to je zle. Ukazuje nám však aj to, ako láska, odvaha a česť dokážu zvíťaziť aj nad tým najväčším zlom, a to je dobre. Takže z pohľadu nazerania na etický rozmer filmu je to 1:1.
Pokiaľ ide o príbeh, ani sa mi nechce doň púšťať, tak banálne je rozprávaný. Kúpené dieťa (Barbu) musí pre svojho karabasa-barabasa kradnúť. Druhé kúpené dieťa (Mimma) skončí v bordeli. Každé z nich zakúsi toľko príkoria, že by to neuniesli ani štatistiky Slobody zvierat a ešte stále nie je dosť, lebo nakoniec treba zviesť záverečný boj so všetkým zlom zdivočeného Západu, ktorý v tomto prípade predstavuje zabudnutý cirkusový stan na dvore opustenej fabriky vo veľkom nemeckom meste B.
Pokiaľ ide o filmový jazyk, je film Kráľ zlodejov znôškou banalít a drapľavých evergreenov. Pokiaľ ide o postavy dospelých (žiadne postavy, figúry), sú škaredé, bezdetné, chromé, sfetované, opité, furt rujné, zase opité a násilnícke. Pokiaľ ide o situácie a vzťahy, škoda reči. Trafiky sú plné takýchto príbehov s konsky veľkými titulkami na prednej strane.
Pokiaľ ide o účasť našej národnej kinematografie, rozpoznateľne slovenská je na filme jedna cigánska osada na Spiši vydávaná za ukrajinskú dedinu, kus listnatého lesa v hmle predstavujúci slovensko-ukrajinskú hranicu, železničná stanica v Humennom, herec Tomáš Maštalír v epizódnej úlohe a pravdepodobne časť peňazí. Ak som niečo vynechal, tvorcom filmu sa ospravedlňujem.
Toľko film Kráľ zlodejov. Už ho možno vidieť v bežnom slovenskom kine. Žiadna sláva, zdá sa. Ale ani dôvod na to, aby sme vyhlásili národný smútok. Koniec koncov, neurobili to ani Francúzi, Rakúšania, Nemci či Česi. Ale ani ho nikam neposlali. Aby sa z filmu stal reprezentant, musela nastúpiť Slovenská filmová a televízna akadémia a podať heroický výkon. Navrhujem jej členov zaradiť na titulkovú listinu filmu. Zaslúžia si tú americkú slávu.
Hoci ja sa tajne obávam, že tentoraz sa budeme musieť výnimočne zaobísť bez Oscara. Nechcem nikoho urážať porovnávaním, ale som presvedčený, že hociktorý film, ktorý vlani vznikol naozaj z našich domácich tvorivých zdrojov, by nám urobil oveľa menšiu hanbu než tento citovo vydieračský poškrabok piatich národných kinematografií.
Lebo pokiaľ ide o mňa, mystifikácie mám rád. Ale musia mať štýl.
