Záchranná a dopravná zdravotná služba často supluje ambulancie pohotovostí. Skúsenosti bratislavských záchranárov hovoria, že ľudia veľmi často volajú zbytočne - ich problémy nie sú také vážne, aby k nim okamžite štartovala špičkovo vybavená sanitka s lekárom a záchranárom. Mnohí ani nevedia povedať, čo im vlastne je. Volajú najmä starší ľudia, s nižším vzdelaním a so sklonom k úzkostiam a neurózam.
„Napríklad, ľudia s vysokým tlakom, ktorí majú domáci tlakomer. Po domácej hádke zacítia pichanie pri srdci, zmerajú si tlak a hneď volajú záchranku. Pritom by stačilo najskôr sa upokojiť, dať si dodatočnú tabletku na tlak, a problémy by prešli," hovorí riaditeľ záchranky v Bratislave Viliam Dobiáš.
V Holandsku napríklad záchranka príde len vtedy, ak ju zavolá lekár. Pacient teda najskôr musí volať svojho lekára a ten potom rozhodne, či je sanitka potrebná.
Väčšina pacientov, ktorí domov volajú záchranku, trpí na srdcovocievne ochorenia, vysoký tlak, zápaly dýchacích ciest, bolesti čriev, žalúdka, hnačky, problémy s chrbticou a kĺbmi alebo na rôzne psychosomatické poruchy a neurózy.
Kým ambulantné pohotovosti dostávajú od poisťovní paušálne platby, záchranka je platená podľa počtu obyvateľov v spádovej oblasti. Za každého dostanú 10 korún, plus platbu za odjazdené kilometre. Bratislavská záchranná a dopravná zdravotná služba bola vlani v strate vyše päť a pol milióna.
Ministerstvo zdravotníctva už pripravuje nový zákon o záchrannej zdravotnej službe, ktorý by mal byť súčasťou Zajacovej komplexnej reformy zdravotníctva. Ten by mal presne definovať povinnosti záchranky, určiť jej stanovištia a zmeniť jej financovanie. (mar)
