ILUSTRAČNÉ FOTO - ARCHÍV TASR
Dôvod zániku pohotovostí je vždy ten istý - navštevuje ich málo ľudí, poisťovne im skracujú platby a lekári sú za služby zle zaplatení. V Rajci momentálne lekári štrajkujú a na služby na pohotovosti nenastúpili, pretože na hodinu dostali len 20 korún.
Ministerstvo zdravotníctva aj mnohí lekári tvrdia, že systém našich pohotovostí v Európe nepoznajú. Ľudia obvykle volajú svojho praktického lekára, alebo počkajú do normálnych ordinačných hodín. Pri vážnejších problémoch volajú záchranku.
Počet návštev na pohotovosti klesol
Keď sa zavádzali 20-korunové poplatky, poslanci ich chceli pre pohotovosti zvýšiť až na 60 korún. „Pohotovostné služby sú zneužívané ľuďmi, ktorým sa nechce čakať v ambulancii," argumentovala predsedníčka zdravotného výboru Anna Záborská. Zostalo síce len pri 20 korunách, ale aj tak sa počty ľudí na pohotovostiach znížili.
Hovorca Všeobecnej zdravotnej poisťovne Milan Velecký povedal, že po zavedení poplatkov klesol počet pacientov na pohotovosti v treťom štvrťroku 2003 o „6,8 % oproti druhému štvrťroku 2003 a o 13,5 % oproti rovnakému obdobiu v predošlom roku".
Začína sa preto hovoriť o zrušení pohotovostných ambulancií. Nahradiť by ich mala fungujúca sieť sanitiek záchrannej služby a väčší počet lekárov v teréne. Ak si budú lekári chcieť získať pacientov ako svojich klientov, budú musieť byť ochotní pomôcť im aj mimo pracovného času.
Proti tomu stojí argument, že na pohotovosti si ľudia zvykli, sú ľahko prístupné a veľarazy môžu naozaj pomôcť. Záujem zachovať ich majú aj samosprávy, niekde už uvažujú o tom, že by na ich prevádzku prispievali.
Názory lekárov - pre a proti
Názory na ambulantné pohotovosti sa medzi lekármi líšia. „Najčastejšie na pohotovosť chodia ľudia, ktorí mohli počkať do ordinačných hodín svojho lekára, alebo takí, ktorí nevedia, kde majú svojho lekára, alebo sa im nechce čakať," hovorí Peter Lipták, praktický lekár pre dospelých v Bratislave, ktorý dvakrát do mesiaca slúži na pohotovosti. Jeho skúsenosť je taká, že veľa ľudí chodí na pohotovosť zbytočne, lebo napríklad chrípku by lepšie zvládli doma v posteli.
Naozaj vážne stavy, úrazy či zranenia má aj tak riešiť záchranná služba a priamo nemocnica.
Jozef Jakuš, šéf asociáce súkromných lekárov na Kysuciach, síce uznáva, že na Západe pohotovosti nie sú, „ale tu sú ľudia na ne zvyknutí, fungujú tu 50 rokov". V takomto regióne je podľa neho pohotovosť potrebná. „Ak by sa zrušila pohotovosť v Turzovke, tak ľudia z Makova a ďalších dedín to majú aj desiatky kilometrov v ťažkom teréne do Čadce rovnako sanitka odtiaľ. Pohotovosť má význam, aj keď pomôže jednému človeku."
Peniaze na pohotovosti sú podľa neho len zlomkom z toho, čo poisťovne vydajú na zdravotníctvo a „rezervy treba hľadať inde".
Záchranári: Ľudia zneužívajú pomoc
Pracovníci zo záchrannej služby tvrdia, že ľudia ich pomoc často zneužívajú, hoci by mohli zájsť na pohotovosť. „Možno až polovica z tých ľudí, ku ktorým ideme, by lekára nepotrebovala ešte dva týždne," hovorí riaditeľ bratislavskej Záchrannej a dopravnej zdravotnej služby Viliam Dobiáš.
Úplne zrušiť ambulantné pohotovosti a nahradiť ich sanitkami záchraniek podľa Dobiáša tiež nie je celkom riešením. „Výjazd nás stojí v priemere 1000 korún, nové záchranné vozidlo 3 milióny. Na niektoré prípady sme drahí," hovorí.
Lekári sa zhodujú, že ľudia by mali byť vychovávaní k tomu, aby nešli so všetkým ihneď k lekárovi, ale bežné ochorenie zvládnuť aj sami. Lekári prvého kontaktu by zase mali svojich pacientov manažovať.
V západnej Európe funguje model, že pacient má lekárovo číslo a v prípade potreby mu volá domov alebo na mobil. Potom ho buď navštívi v ambulancii aj mimo ordinačných hodín, alebo lekár príde za ním domov. „Pacienti sú však tak vychovaní, že lekárovi nevolajú pre banality," hovorí Dobiáš.
Čo robiť, ak ochorieme mimo ordinačných hodín
Ak sa nám alebo nášmu blízkemu zhorší zdravotný stav v noci, cez víkend alebo cez sviatok, je niekoľko možností, ako hľadať pomoc.
1. Počkať do najbližšieho pracovného dňa a ísť k svojmu praktickému lekárovi.
2. Ísť na pohotovosť - do ambulancie Lekárskej služby prvej pomoci.
3. Ísť rovno na centrálny príjem nemocnice.
4. Volať lekára domov - 16 555 - Záchranná a dopravná zdravotná služba.
5. Volať „záchranku" na rýchly prevoz do nemocnice - 155 (112) - Záchranná zdravotná služba.
6. Volať na Linku záchrany 0850 11 13 13.
Rada odborníka
MUDr. KAROL KÁLIG, prednosta Anestéziologicko-resuscitačnej kliniky Fakultnej nemocnice Bratislava Ružinov a riaditeľ Linky záchrany:
„Rozhodnutie vždy závisí od povahy ochorenia, povahy človeka, jeho vzdelania. Radiť, že pri bolesti pri srdci treba hneď volať záchranku, alebo naopak, počkať, kým to prejde, sa nedá paušálne. V zásade platí, že číslo 155 je pre život ohrozujúce stavy. S volajúcim komunikuje dispečer, ktorý navrhne nejaké riešenie. 16 555 - teda lekár domov - je pre tých, ktorí zase majú individuálny pocit, že rýchlo potrebujú pomoc, ale nie sú natoľko sebestační, aby sa sami dopravili na pohotovosť alebo do nemocnice. Napríklad sú veľmi starí, nevládni alebo im to postihnutie neumožňuje - napríklad vyvrtnutý členok alebo seknutie v krížoch. Títo potrebujú pomoc nie urgentne, ale tiež čo najskôr. Znova je tu komunikácia so školeným dispečerom.
Na centrálny príjem alebo na pohotovosť by sa mal vybrať ten, kto je do istej miery sebestačný. Rozhodnutie zostať doma je tiež individuálne, závisí do veľkej miery od vedomostí človeka o sebe, o svojej chorobe, o príznakoch. Toto je u nás vo všeobecnosti na nízkej úrovni.
Od minulého roka funguje aj telefonická Linka záchrany, kde tiež radíme s rozhodovaním, kde sa vybrať. Pôvodná myšlienka bola telefonicky pomôcť 'kým príde sanitka' - pri vážnych, život ohrozujúcich stavoch. Skúsenosti však ukazujú, že ľudia veľmi často potrebujú len radu, upokojenie, usmernenie. Potrebujú pocit istoty, že sa dobre rozhodli - o sebe, ale ešte častejšie o niekom blízkom."
