Tridsaťjedenročná slovenská biatlonistka ANNA MURÍNOVÁ sa konečne dočkala. Hoci sa s biatlonom pretĺka svetom už vyše desať rokov a mnoho razy skončila v pretekoch Svetového pohára v bodovanej tridsiatke, až v stredu počas 6. kola SP v talianskej Anterselve vystúpila na stupne víťazov. Vo vytrvalostnom biatlone na 15 km skončila rodáčka z Brezna tretia, za dvojicou Rusiek Bogaliovou a Išmuratovovou. Anka sa po Soni Mihokovej a Martine Halinárovej stala len treťou našou biatlonistkou, ktorá sa dokázala na vrcholnom fóre vkliniť medzi prvé tri.

V posledných sezónach ste zvyčajne končili v celkovom poradí SP z našich ako najlepšia. Napriek tomu stupne víťazov neprichádzali. Nestrácali ste nádej?

„Vlani som najlepšou nebola, prežívala som ťažký rok. V tejto sezóne som len čakala, kedy to príde. Keď človek stále drie a dáva do toho všetko, musí sa dočkať úspechu. Prekvapením je, že sa tak stalo v Anterselve. Vždy sa mi tu zle behá, tunajšie trate mi veľmi nesedia."

Tušili ste, že to máte rozbehnuté na taký dobrý výsledok?

„Ľudia z realizačného tímu mi kričali každé kolo, ako na tom som, ale ani v cieli ešte nebolo nič isté. Na trati ma ešte ohrozovala Nórka Poiréeová. Dobre sa to skončilo. Som šťastná. Boli to také rozhádzané preteky. Väčšinou štartujú favoritky tesne po sebe, teraz mali veľmi vzdialené štartové čísla, a tak som musela čakať a tŕpnuť."

Len vy a víťazná Ruska Bogaliová ste vybielili všetkých dvadsať terčov a vyhli sa trestným minútam. V čom bolo tajomstvo úspechu?

„Streľba bola ťažká, fúkal hnusný vietor, ale prvá presná rana ma potešila a potom som využila oporný múr strelnice na jej krajoch. Tam tak nefúkalo. Streľba rozhodla, lebo ak by som čo i len raz minula, bolo by, vzhľadom na môj horší beh, po šanciach."

Streda sa pre slovenskú výpravu nezačala najlepšie...

„Je to tak. Náš servisman nešťastne spadol na fotobunku a poranil si ruku. Práve sa vrátil z röntgenu. Nemá to zlomené, asi len prasknuté, ale robiť nemôže. Sedí v našej unimobunke a pracuje len s počítačom."

Majstrovstvá sveta v Oberhofe sa začínajú o dva týždne. Neprišla forma príliš skoro?

„Dúfam, že nie. Rada by som uspela aj v Nemecku."

Zaspávalo sa vám po krásnom dni dobre?

„Vôbec nie. V posteli som sa dlho do noci len prevaľovala. Akosi som to tretie miesto nevedela stráviť. Ráno mi potom chalani hovorili, že oni na tom boli podobne. Možno to bude aklimatizáciou, bola to naša tretia noc v Anterselve."

Včerajší ranný tréning chutil?

„Aj by chutil, ale bola strašná zima. Mínus pätnásť. Dúfam, že cez deň sa predsa len oteplí."

Vyhovuje vám program SP v Anterselve?

„Je na figu. Niekedy muži aj ženy absolvovali jednu disciplínu v jeden deň a druhý sme mali všetci voľno. Teraz sa to obdeň strieda, čo nie je podľa môjho gusta. Rovnako sa však bude súťažiť aj na majstrovstvách sveta."

Čo vás čaká do začiatku svetového šampionátu (7. februára)?

„Zostávame po pretekoch ešte týždeň v Anterselve. Nadmorská výška tu dosahuje 1800 m a tréner sa rozhodol, že viac červených krviniek nám prospeje. Potom na dva dni skočíme domov a hneď odcestujeme do Nemecka."