
V utorok ráno 23. januára 1849 vyšla z presbyteriánskeho kostola v mestečku Geneva v americkom štáte New York mladá žena. V ruke zvierala papier, ktorý sa mal v jej živote mnohokrát stať dôvodom na pobúrenie a zdvíhanie obočia. Bol to lekársky diplom. Elizabeth Blackwellová sa stala prvou diplomovanou lekárkou na západnej pologuli. Pre väčšinu jej kolegov predstavovala neprípustnú inváziu do ženám zakázaného priestoru automatického spoločenského rešpektu a pocitu moci nad ľudským telom. Bolestný pocit straty pretrval - ešte jeden a pol storočia od zavŕšenia štúdií Elisabeth Blackwellovej sa návštevník bežného lekárskeho bufetu v strednej Európe ľahko dopočuje, že gynekológia či chirurgia sú „vhodnejšie skôr pre mužov". Cestu zrovnoprávnenia žien v medicíne začala Elizabeth Blackwellová prerážať presne pred 155 rokmi.
Elizabeth sa narodila vo Veľkej Británii. Pán Blackwell krátko nato, ako presídlil rodinu do Spojených štátov, náhle umrel. Jeho smrť posunula dcéru Elizabeth do pozície živiteľa rodiny.
Mala klasické vzdelanie a dostala prácu ako učiteľka. Na pohoršenie príbuzných čoskoro vyhlásila, že učiť bohaté unudené deti ju intelektuálne neuspokojuje. Viac však žena v tom čase v profesionálnej dráhe dosiahnuť nemohla.
Niekedy v tom čase sa Elizabeth náhodou ocitla pri smrteľnej posteli svojej kamarátky zo školy. Rovesníčka jej pred smrťou povedala, že by jej bolestné umieranie bolo znesiteľnejšie, keby sa nemusela stále podrobovať prehliadkam lekárov - mužov.
O pár mesiacov už Elizabeth začala prvý zo svojich mnohých útokov na lekárske školy v Amerike. Nepomáhalo ani vzdelanie v prírodných vedách, hodiny doučovania gréčtiny a latinčiny a mesiace pomocných prác v dome lekára. Liberálni newyorskí intelektuáli jej len poradili: „Prezleč sa na prijímačky za muža."
Na žiadosti o prijatie nakoniec dostala jedinú kladnú odpoveď - z maličkej školy v mestečku Geneva- aj to vlastne zo žartu.
Škola v malom meste mala len sedem profesorov a 150 žiakov. Všetci sa poznali a nič sa nedalo utajiť. Keď sa študenti dozvedeli, že profesorský zbor neochotne rokuje o prihláške od ženy, okamžite zacítili priestor na zábavu. Usporiadali všeštudentské hlasovanie a jednohlasne sa vyslovili za prijatie ženy na školu. Nebrali to však vážne. O pár týždňov na školskej chodbe zašušťala sukňa a slečna Blackwellová za zdeseného ticha prvýkrát prešla posluchárňou.
V mestečku nastal rozruch. „Doktorova manželka sa so mnou odmietla rozprávať, ľudia sa na ulici zastavovali a civeli na mňa ako na čudné zvieratko. Počas vyučovania sa na mňa chodili pozerať neznámi ľudia," píše Blackwellová vo svojich pamätiach.
Najväčší škandál však nastal až na hodine anatómie reproduktívnych orgánov. Profesor ju požiadal, aby si látku radšej naštudovala samostatne. „Som presvedčená, že taký skúsený lekár ako vy predsa nemôže cítiť rozpaky nad mojou prítomnosťou na hodine," odpovedala. Profesor nakoniec hodinu s vypätím síl a navzdory červenaniu sa a úškľabkom študentov súvisle odprednášal.
Po promócii v presbyteriánskom kostole odišla Elizabeth na skusy do Európy a lekárska škola v Geneve sa o sebe v bostonskom lekárskom žurnále dozvedela, že diplomovaním ženy zohrala „komédiu a frašku".
Elizabeth na základe vysokoškolského diplomu dostala miesto v malej pôrodnici v Paríži. Hneď v prvý deň ju však zaradili medzi vidiecke dievčatá, ktoré pomáhali pri pôrodoch. Vzala to prakticky a vyučila sa za pôrodnú babicu.
Po návrate do New Yorku si otvorila súkromnú prax a márne čakala na pacientov - nikto sa nechcel dať liečiť žene. Zostala jej len jedna možnosť - vziať lekársku tašku a ísť za takými, čo nemajú na výber - špecializovala sa na hygienu najchudobnejších, opustené matky a siroty.
O pár rokov sa jej podarilo založiť ambulanciu pre chudobných. Existuje dodnes ako New York University Downtown Hospital.
Dvadsaťšesť rokov po promócii Elizabeth Blackwellovú vymenovali za profesorku gynekológie na Londýnskej škole detskej medicíny.
Zajtra - Robert Burns
Autor: Zuzana V. Očenášová