Stredná Ázia a Zakaukazsko sú viac ako 3-tisíc kilometrov dlhý pruh pretkaný ropovodmi, plynovodmi a drogovými cestičkami. Väčšina štátov tu má značné surovinové bohatstvo a tie, ktoré ropu práve nemajú, ako Gruzínsko či Afganistan, majú inú výhodu. Ležia rope v ceste.
Nový ropovod všetko zmení
Ropovod Baku-Tbilisi-Džejchan bude mať 1750 kilometrov a jeho stavba vyjde na 3,5 miliardy dolárov. Za to, že sa tak definitívne zruší monopol Ruska na lacnú a jednoduchú dopravu kaspickej ropy k zákazníkom, to nie sú veľké peniaze. Nový ropovod z Azerbajdžanu definitívne zmení situáciu v celom regióne.
Bitka veľmocí o Kazachstan je vyrovnanejšia. Tretina obyvateľstva sú Rusi, spoločná hranica je mnohonásobne dlhšia. Tlak doláru je však neúprosný. Základňa Atyrau bola prvým objektom zrekonštruovaným za peniaze z amerického rozpočtu. Spojené štáty sa teraz chcú podieľať na modernizácii kazašskej flotily.
Rusi však cez svoje územie prepúšťajú 95 percent kazašskej ropy z tengizských nálezísk. Tejto výhody ich zbaví opäť Moskvou stokrát prekliaty strategický ropovod z Baku do Džejchanu. Kazašská ropa pôjde na tankeroch do Azerbajdžanu a potom k zákazníkom.
;)
Jedna výhoda však Moskve zostane. Pre všetky krajiny regiónu je Rusko obrovským trhom práce. Tadžici a Uzbeci budú ťažko jazdiť za zárobkom do Arizony, ale na Sibír to majú na skok. Okrem toho, Američania chcú byť v postsovietskej oblasti, ale nebažia po tom, aby im hnedí pastieri a drsní mafiáni začali klepať na okienka ambasád a prosili o víza.
Turkménsko
Amerika, ktorá toľko lipne na dodržiavaní ľudských práv, podporuje stredoázijské totalitné režimy ročne asi 900 miliónmi dolárov. Už stokrát zaznelo „znepokojenie nad stavom ľudských práv v Turkménsku", lenže táto krajina má 5. najväčšie zásoby zemného plynu na svete. A nový plynovod cez Afganistan, Pakistan až k obriemu zákazníkovi Indii, na ktorom sa majú podieľať americké firmy, ho zbavia transportnej závislosti od Ruska. Vojnu v Afganistane neviedli len zo súcitu k utláčaným Afgancom. S talibmi sa o ropovode rokovalo zle.
Mosty do Afganistanu
Chudobný, občianskou vojnou zničený Tadžikistan sa vďaka susedstvu s Afganistanom stal jedným z najväčších prekladísk drog na svete a nezostal tak zabudnutý veľmocami. Jeho hranicu s Afganistanom i hlavné mesto Dušanbe stráži 25-tisíc ruských vojakov.
Západ si však hľadá cestu aj sem. Nie za ruble, ale za doláre sa stavia veľmi dôležitý most ponad hraničnú rieku Pjandž, cez ktorú vedie oná veľká drogová cesta z Afganistanu k spotrebiteľom.
Uzbekistan na rozdiel od Tadžikistanu most, ktorý ho spája s Afganistanom, už dávno má. Po 11. septembri prijali Američania ponuku využiť základňu v Chanabade a 13. januára tohto roka americký prezident Bush vyhlásil, že bude pokračovať v pomoci tejto krajine „napriek" tomu, že neplnia sľuby ohľadne dodržiavania ľudských práv.
V Kirgizsku sú Rusi aj Američania
Aj Kirgizsko sa z 11. septembra snažilo niečo vyťažiť. Nakoniec sa stalo jediným štátom, na ktorého území sa vedľa seba ocitli vojenské základne dávnych rivalov - ak nepočítame v Gruzínsku pôsobiacich niekoľko sto amerických vojenských poradcov.
Američania sa usadili na kirgizskom letisku Manas a platia za jeho prenájom milióny dolárov, Rusi od minuloročného septembra plnia štátnu kirgizskú kasu peniazmi za prenájom základne Kant. Všetci argumentujú bezpečnosťou, islamským extrémizmom a bojom s terorizmom.
Alexander Veľký a Američania
„Vojenská prítomnosť USA - to je prelomový historický moment pre Strednú Áziu, kam západné armády vošli prvý raz od čias Alexandra Veľkého, ktorý obsadil túto oblasť v roku 334 pred naším letopočtom," napísal Wall Street Journal.
Zostáva dodať: Prinesú tieto armády chudobnému, islamským extrémizmom ohrozovanému a despotickými vodcami ovládanému regiónu niečo viac než Alexander Veľký?
