Poľský minister zahraničných vecí Wlodzimierz Cimoszewicz opakuje v posledných dňoch jednu a tú istú vetu: V najbližších týždňoch nájdeme riešenie a dohodneme sa na euroústave. V porovnaní so slovami pred decembrovým summitom v Bruseli, kde euroústavu zablokovali už s povestným - Nice alebo smrť - sú to akoby iní Poliaci.
Postoj poľského premiéra Leszka Millera, ktorí na vozíku čelil takmer celej únii, mu síce doma vyslúžil slová uznania, ale nič viac. Popularita menšinovej ľavicovej vlády dosiahla dno a vzťahy s tradičnými spojencami - Nemcami a Francúzmi značne ochladli. A keď sa hovorí o kríze v EÚ, ukazuje sa prstom práve na Varšavu.
Dohoda ešta za Írov?
Poľsko rozbehlo diplomatickú ofenzívu. Na svoju stranu získalo Berlín a Paríž. Po nedávnom stretnutí v rámci takzvaného weimarského trojuholníka aspoň Cimoszewicz tvrdil, že všetky tri štáty sa budú usilovať nájsť riešenie ešte počas írskeho predsedníctva. A Íri im budú určite nápomocní. Bez veľkých fanfár začali sondovať, ako by sa dali veci pohnúť dopredu.
Podľa Vladimíra Bilčíka, analytika z Európskeho výskumného inštitútu v Birminghame, ale nie je možné očakávať dohodu tak rýchlo. „Široká vôľa dohodnúť sa medzi 25 členskými a pristupujúcimi krajinami neexistovala v čase, keď bol intenzívny politický a mediálny tlak, takže ťažko možno predpokladať, že rokovania sa zavŕšia v období, keď tlak opadol."
Ústava a peniaze
Debata o budúcej euroústave sa už prelína s diskusiou o rozpočte na roky 2007 až 2013, čomu sa pôvodne chcel Brusel vyhnúť. Z pohľadu pristupujúcich krajín by bolo zrejme výhodnejšie dostať tento spor zo stola skôr, než sa rozhodne o peniazoch. Možno aj to je jedna z motivácií Poliakov, ktorí sa na eurá z Bruselu značne spoliehajú.
Keby sa rokovania o euroústave oddialili na koniec roka spolu s rozhovormi o finančných otázkach, viedli by ich Holanďania ako predsedajúca krajina a zároveň najväčší čistý platca do bruselskej pokladnice. A to by sa mohlo prejaviť na výsledku.
Holandsko spolu s ďalšími piatimi krajinami požaduje v známom liste šiestich zastaviť výdavky na jednom percente HDP únie a nezvyšovať ich na požadovaných 1,24 percenta. „Treba preto počítať aj so scenárom, že rokovania o ústave sa dostanú na program až po konečnej dohode o rozpočte EÚ, niekedy v roku 2006," dodáva Bilčík.
Druhý neúspech by bol horší
Podľa bývalého vyjednávača Slovenska Jána Figeľa sa rokovania o finančných otázkach nedajú oddeliť od iných zásadných debát: „Rokovania o rozšírení EÚ ovplyvňovali už rok predtým, než sa proces uzavrel."
Podľa neho je viac ako termín dôležitá dobrá dohoda. Euroústava je veľmi vážny dokument a druhá nedohoda by znamenala vážne vnútorné oslabenie únie.
Na ťahu sú teraz Íri. Poliaci síce hovoria o dobrej vôli dohodnúť sa, zatiaľ však nenavrhli nič, čo by situáciu podstatne zmenilo. Na summite v marci by tak predsedajúca krajina mala aspoň navrhnúť časový harmonogram ďalších rokovaní.
