Ak by bol zákon prijatý v navrhovanej podobe, v budúcnosti bude možné zobrať majetok každému, kto nebude schopný dokázať, že ho získal legálne. Zákon má byť účinný aj naspäť do minulosti. Postihnuté tak môžu byť nelegálne príjmy po, ale aj pred rokom 1989.
Dôkazné bremeno by podľa návrhu ministra Lipšica malo prejsť čiastočne zo štátu na preverovanú fyzickú či právnickú osobu. Práve to je dôvod, prečo zákon vyvolal medzi politikmi rozdielne reakcie. Odporcovia tvrdia, že by bol takýto postup v rozpore s ústavou.
„V právnom štáte by takýto zákon nemal mať miesto," vyhlásil počas rozpravy nezávislý poslanec Miroslav Abelovský. Prijatie zákona pre neho neodôvodňuje ani podozrenie, že „je na Slovensku veľa ľudí, čo nadobudli majetok nelegálnym spôsobom". Abelovský navrhol, aby sa v prerokúvaní ani nepokračovalo, v opačnom prípade, aby sa hlasovalo v tajných voľbách.
Výhrady mala aj koaličná SMK. Súhlasí s ideou zákona aj s jeho cieľmi, ale má obavy, či nebudú porušené ústavné práva občanov. „Sú tu nedostatky, ktoré by sa mali odstrániť," povedal Gábor Gál. Práve on bol autorom pozmeňovacieho návrhu, ktorý mal zabezpečiť, aby dôkazné bremeno ležalo na prokurátorovi, ktorý zastupuje štát.
Tento bod považuje Lipšic za kľúčový. Ak by bol schválený, bol rozhodnutý návrh zákona stiahnuť. „Zákon by sa stal nevykonateľným a nefunkčným," varoval poslancov. Hlasovanie o zákone sa však presunulo nadnes.
Podporu Lipšicovmu návrhu vyslovili dve opozičné strany. Karol Ondriaš z KSS síce vyčítal návrhu niekoľko nedostatkov, ale obhajoval ho: „KSS ho podporí napriek tomu, že je v mnohých bodoch nejasný a dá sa obísť." Podporu prisľúbil aj šéf Smeru Robert Fico. Má však tri podmienky. Jednou z nich je práve otázka dôkazného bremena, ktoré by malo zostať na strane preverovanej osoby. Ak by ktorákoľvek z podmienok Smeru nebola akceptovaná, „nebudeme môcť zákon podporiť," vyhlásil Fico. (rp)
