ejeme dnes? Ako sa zmenila podoba humoru a ktoré témy zaujímajú tvorcov aj divákov?

Stačí prepínať
S diaľkovým ovládačom v ruke aj bez neho objavujeme svet zábavy. Sitkomy v slovenských televíziách sršia pointami v každej druhej vete a ocenenie prichádza v podobe reálneho potlesku divákov v americkom štúdiu. V najlepších vysielacích časoch sa striedajú s hudobno-zábavnými a súťažno-zábavnými reláciami, kde sa diváci zabavia na pesničke svojej mladosti alebo výške výhry účinkujúceho. Tých oceňujú potlesky nahraté, takže zdanie plného štúdia je až na výnimky naozaj len zdaním. Niektoré z televíznych formátov moderne siahli k prvkom reality šou, ako to robí Rozboril vo VILOmeninách, alebo ako to robil Pročko v Je to možné!?
Najväčšia pozornosť sa vak sústreďuje na pôvodný domáci humor. Ten je vystavený veľkej kritike divákov, pretože byť odborníkom na humor nie je také ťažké - buď sa zasmejeme, alebo nie.

Vtedy a teraz
Vďaka tradícii československého humoru to dnešný zabávači nemajú ľahké. V časoch socializmu mnohé povedané aj nepovedané budilo dojem vtipného nevypovedaného - väčšinou zakázaného. Úroveň súčasných zábavných televíznych relácií sa tak ešte stále porovnáva s brilantnými dialógmi a scénkami československých zabávačov a humoristov: Dvořák - Bohdalová, Lasica - Satinský, Lábus - Kaiser, Šimek - Grossman a množstvo ďalších.
Po revolúcii sa na scéne zjavili nové dvojice a po rozdelení Česko-Slovenska sa každý z nich sústredil na svoje publikum a svoje problémy.
Dnes opäť sledujeme aj český humor a navzájom porovnávame Tele tele a Uragán, alebo Českú sodu a napríklad O tri štart.

Televízna ponuka
Čo ponúkajú dve súkromné a verejnoprávna televízia na zábavu? STV aj Markíza majú v zálohe hudobno-zábavné programy typu Drišľakoviny či Senzi Senzus, kde sú zdrojom dobrej nálady vtipy a pesničkové odrhovačky.
Televízia Joj má úspech s reláciami prebratými z českej Novy. Tele tele s Richardom Genzerom, Michalom Suchánkom a Veronikou Žilkovou, aj Natočto Petra Rychlého majú dobrú sledovanosť.
TV Markíza akoby chcela televíznu zábavu na Slovensku zmonopolizovať. Nakupuje nové tváre, pestuje tie staré osvedčené a relácie obmieňa nekompromisne s ohľadom na sledovanosť. V súčasnej situácii vyrába asi jedinú pôvodnú slovenskú hranú tvorbu, skeč-šou Vox papuli. Hlavní protagonisti Miroslav Noga, Štefan Skrúcaný a Zuzana Tlučková nahradili reláciu O tri štart skečmi, gagmi a paródiou na iné relácie, a to všetko nakrúcajú v štúdiách bez prítomnosti divákov.
TV Makíza kúpila minulú jeseň megaúspešný kabaret Uragán, ktorý mal spolu so správami na STV najvyššiu sledovanosť. "Zachovali sme malú javiskovú formu nakrúcania v divadle, hoci Uragán by uniesol aj Pasienky," hovorí dramaturgička programu Adriana Kronerová.
Prvky kabaretu má aj jedna z mála posledných politických zábavných relácií Dereš Eleny Vacvalovej a Olivera Andrássyho. V ich druhom spoločnom programe Aj múdry schybí kombinujú javisko s dokumentom. "Touto formou zachytávajú to, čo je momentálne vo vzduchu, fíling doby," dodáva Kronerová.

Inšpirovaná komercia
Na čom z ponúkaného sa však aj zasmejeme?
Humor zmenil svoju podobu, a tí, čo s nostalgiou spomínajú na jedinečnosť dialógov Lasicu a Satinského, si v televízii asi neprídu na svoje. Sám Milan Lasica okomentoval situáciu novodobého humoru v rozhovore pre SME, keď povedal, že televízia dáva prednosť veselosti pred humorom. "Každému to, po čom túži," dodal na adresu zábavychtivých divákov.
"Humor je iný v spôsobe vyjadrovania," hovorí dramaturgička Uragánu. Zo skúseností vie, že ľudia vyčítajú zábavným reláciám nízku kvalitu literárneho humoru, ktorý bol zastúpený v šesťdesiatych rokoch. Absurdný humor tej doby však vznikal v inom kontexte. Dnešný kontext tvorí komercia na štyridsiatich káblových kanáloch. Zábava je väčšinová, teda komerčná. "Niežeby tvorcovia neboli schopní urobiť náročnejší humor," vysvetľuje, "určujúce je však to, pre koho to robia." Pre komerčné televízie platí: osloviť čo najširšie vrstvy.
Väčšinová zábava je neporovnávateľná s kultúrou, aká sa pestovala v českom divadle Semafor, u nás v Radošinskom naivnom divadle, v malom kabarete Lasicu a Satinského. "Boli určené pre elitného diváka. Ťažko ich porovnávať s komerčnou zábavou, hoci inšpirácia tu určite je," dodáva Adriana Kronerová.

Sledovanosť rozhoduje
O televíznom humore v komerčných podmienkach nerozhoduje žiadne iné kritérium lepšie ako percentá sledovanosti. Otázka znie: kto pozerá humoristické relácie, že mnohé z nich majú rovnako viac ako päťdesiatpercentnú sledovanosť, čím sa vyrovnajú televíznym správam? Inak povedané, koho oslovujú najsledovanejšie humoristické relácie Uragán a Dereš?
Zábavné relácie nie sú večery klubového diváka, a ak chcú ostať v televízii, musia sa stať populárnymi. To znamená ulahodiť vkusu rôznych tipov divákov naraz.
Ponúknuť priestor náročnejšiemu humoru aj pre menšinovú vzorku diváka, politickej satire alebo absurdnému humoru, aký kedysi robili tvorcovia Monoskopu v Slovenskej televízii, by si mohla dovoliť len verejnoprávna televízia. Od nej sa však očakávajú reklamné zisky a sledovanosť ako od komerčnej televízie, takže sa niet čo čudovať, že po humore pre menšinového diváka tiež nesiaha. Nechce zaostávať za produkciou komerčných televízií, a tak dá radšej priestor lacnej ľudovej zábave. Aj satirik Milan Markovič prestal rýpať do politikov a v novej MM Show vymenil žáner - robí láskavého moderátora s pochopením pre zberateľské a cestovateľské vášne svojich hostí.

Inteligentný humor - pre koho?
"Ako by mal vyzerať elitný humor a pre koho by mal vlastne byť?" pýta sa spoluautor Uragánu Andy Kraus. Na predstavenia Uragánu chodia primári nemocníc, psychológovia, ľudia z vlády aj Žigo Pálffy. Čo ostáva divákom, ktorým momentálne televízna zábava nevyhovuje?
Jedna z mála možností, kde si pozrieť veteránov vtipu, je talkshow Sedem s r.o. na Markíze. Program, ktorý formátom kopíruje nemeckú talkshow 7 hláv, je postavený na osobnostiach Lasicu, Labudu, Radiča, Filana a ďalších ľudí, ktorí majú s humorom a zábavou bohaté skúsenosti. "Im stačí len rozprávať," hovorí Andy Kraus. "Ak by tie isté vety rozprával začínajúci humorista, nik by sa na tom nesmial." Sedem s r.o., ako hovorí, sa preto nedá považovať za humoristickú reláciu.
Na akú tému by sa mal robiť intelektuálny humor? "Možno na politiku alebo ekonomiku, ale koho by to zaujímalo," uvažuje Kraus.
V televízii Markíza bol minulý rok pokus predstaviť iný, nekonvenčný humor. Reláciu O tri štart mal vystriedať program Ofsajd, ktorú pripravil tím Stano Radič, Rasťo Piško a Robert Zavarský. Na obrazovku sa nedostala ani prvá časť. Vtedajší šéf zábavy Róbert Beňo stiahnutie objasnil slovami, že tvorcovia asi nie celkom dobre pochopili zadanie. Ofsajd bol podľa jeho slov uletený a pre divákov ťažko pochopiteľný humor. Podobne to dopadlo aj s reláciou Zrnenie - tá sa dožila len jednej časti.

Uragán na scéne
Andy Kraus s kolegom Petrom Marcinom našli svoje témy v prostom živote a zdá sa, že trafili dnešný vkus po hlavičke. Zo zábavnej relácie v rádiu, kde takto začínali skoro všetci súčasní humoristi, prešli do verejnoprávnej televízie. Tam patrili kabaretné scénky a piene z Uragánu dva roky k najsledovanejším programom. V diváckej ankete popularity obsadili prvé miesto, a keď začali konkurovať sledovanosti markizáckeho Milionára, TV Markíza Uragán minulú jeseň jednoducho kúpila.
Jeho súčasná dramaturgička Adriana Kronerová hovorí: "Čakali sme, čo sa bude diať s Uragánom u nás, keďže okrem Milionára nemá žiadna televízia nič s takou sledovanosťou. Vyšla nám sledovanosť 52 percent."
Druhé vydanie Uragánu v Markíze sledovalo začiatkom októbra 2 milióny 200 tisíc divákov. Relácia sa zaradila k najsledovanejším vlastným programom komerčnej televízie, kam patria ešte Televízne noviny, Aj múdry schybí a Dereš.
V tom istom mesiaci vydali humoristi vlastné cédečko prerobených hitov pod názvom Krímeš. Kvôli problémom s autorskými právami boli po prvom náklade cédečká stiahnuté z predaja. Stihlo sa ich predať všetkých 3000 kusov. Teraz sa riešia autorské práva a na jar sa objaví Krímeš v novej podobe.

Politický humor sa vyčerpal
Noga a Skrúcaný, Piško, Radič a ďalší sa kedysi venovali politickej paródii. V kontexte politickej situácie v krajine mala svoje opodstatnenie. Niekedy až také, že sa musela presídliť do susedného Česka, ako to bolo v prípade Milana Markoviča.
Dnes sa od politiky v spojitosti so zábavou upúšťa. Uragán je výsostne nepolitický, Vox papuli je politika zastúpená len mierne. Uragán je výsostne nepolitický.
Podľa dramaturgov zábavných relácií sa politický humor vyčerpal tak, ako diváka vyčerpala politika. V tak komplikovanej politickej situácii, aká je dnes, si ťažko robiť srandu. Jednou z posledných zábavných relácií na túto tému je Dereš so zatiaľ vysokou sledovanosťou.

Aké témy slúžia humoru
Autori relácií, herci a aj diváci sa zhodujú na tom, že zaručene rozosmejú narážky na národnostné a etnické menšiny, na sex a vzťahy, a úsmev vylúdi aj chlap preoblečený za ženu. Používajú ich všetci humoristi, záleží len na miere vkusu.
V Uragáne bez politiky vystupujú nemenné figúrky, na ktoré si vraj divák zvykol a je zvedavý, čo nového postavička v ďalšej časti prinesie. Vox papuli paroduje iné relácie alebo filmy. Oba programy majú podľa diskusií na internete toho istého diváka.
Tvorcovia ani vedenie televízií nenechávajú nič náhode. Aj keď zatiaľ nefungujú peoplemetre, na všetky relácie existujú čísla sledovanosti a ak niektorá poklesne, nahrádza sa druhou. Napríklad O tri štart už bol unavený formát, čo sa prejavilo na sledovanosti.
Sú dva dôvody, prečo známe zábavné programy miznú z obrazovky. Buď veľmi klesá ich sledovanosť, ako to bolo s Chuťovkami Petra Novotného, alebo sa téma relácie vyčerpá. Jozef Pročko z tohto dôvodu skončil s reláciou Je to možné!?
Pomáha vtedy zmena formátu, alebo treba vymeniť humoristov? "Stále nakupujeme nových, ale vo voľnom predaji ich nie je veľa," smeje sa Adriana Kronerová z TV Markíza. "Máme svoje tváre, ktoré zatiaľ dobre fungujú smerom k divákovi, preto nie je dôvod ich meniť."

Prehľad zábavných relácií

O tom, ako vyzerá súčasný humor, hovorí scenárista úspešného kabaretu Uragán Andy Kraus. Vo dvojici s Petrom Marcinom sa za krátky čas dostali medzi špičku domácich humoristov a zabávačov. Uragán prekročil po prechode do TV Markíza 50-percentnú sledovanosť. Relácia sa pýši tým, že v nej ani raz nepoužili nahraný potlesk či smiech.

Ide dnes v televízii viac o zábavu ako o humor?
V televízii sa žánre miešajú, niekedy ťažko zaradiť, či je to humor alebo zábava. Kritici sa snažia dať tomu názov, ale ak povedia, že ide o ľudový humor, nechápem - je to niečo zlé alebo dobré? Je to humor Strýca Marcina alebo Senzusu? Ale Lasica a Satinský robili tiež humor pre ľudí. Ľudový humor v dobrom slova zmysle mi je najsympatickejší a je ho dosť. O Jožovi Pročkovi môžete tvrdiť, že je šašo, ale oslovil obrovské masy, a teda ho ľudia mali radi takého, aký je.
Znamená to, že rozhodujúcim kritériom dobrého humoru a zábavy je sledovanosť?
To závisí od toho, čo chce človek robiť. Ak chce svojim humorom osloviť len malú skupinu ľudí a vie, že si ho vždy pozrú tri percentá divákov, v poriadku. Len si musí uvedomiť, že to nemôže byť jeho živobytie. Keď sme začínali s Petrom robiť Twister, chodil na nás úzky okruh ľudí. Trvalo dlho, kým sa náš humor stal ľudovým, a kým nás začali brať vážne.
Čo sa zmenilo prechodom Uragánu z STV do Markízy?
Nič. Markíza sa len viac stará o náš program a o nás ako svoje tváre - program chodí v dobrom vysielacom čase a sme pozývaní na rôzne promoakcie.
Vás tešia promoakcie?
Baví ma kontakt s fanúšikmi. S Uragánom chodíme po celom Slovensku a máme radi aj autogramiády.
Máte pri písaní scenára pred očami nejakú vzorku Slováka, alebo tvoríte slobodne?
Jediný Slovák, ktorého mám pred očami, keď píšem scenár, je Peter Marcin. Keď vymyslíme tému, scenár už napíšem rýchlo. Neviem si predstaviť, že by som písal humorné scénky pre niekoho, koho vôbec nepoznám.
Ale ste autorom scenára pre novú zábavnú reláciu S.O.S. na STV, nie?
Je to môj námet a dohodli sme sa, že im pomôžem s pilotnou časťou. Bude to však iný humor, kde nemusím písať priamo na postavu. Relácia je tímová práca a ja mám na starosti len jej časť.
Je ťažké presvedčiť kompetentných ľudí v televízii alebo rádiu, že to, čo robíte, je vtipné?
Zo začiatku áno. Keď si teraz vypočujem prvú časť Twisteru, dosť pri tom trpím, aká bola kostrbatá. Andy Hryc si ma vtedy zavolal a povedal, že to nebolo ktoviečo. Po siedmej časti nás chceli zrušiť, ale v denníku SME vyšla pozitívna kritika Daniela Heviera, v nedeľu sme vysielali a v pondelok bolo všetko v poriadku.
Pomohlo vám to, že ste najprv mali reláciu v rádiu?
Mali sme jasno v tom, že humor, ktorý robíme, sa ľuďom páči. Naša dvojica už nebola celkom neznáma, a tak sme nemuseli bojovať s toľkými prekážkami. V televízii, kde máme k dispozícii aj iné výrazové prostriedky, je ťažšie ako v rádiu.
Aký humor ľudí uspokojí - škodoradosť, hlúposť, uštipačnosť?
Momentálne si ľudia chcú pri humore oddýchnuť a nepotrebujú lúštiť druhý a tretí plán. V kabaretnom programe nášho typu oceňujú situačný humor, ktorý hneď pochopia a zasmejú sa na ňom. K smiechu im stačí, keď sa Peter objaví ako pani Mária.
Čo je smiešne na chlapoch prezlečených za ženy, Maďaroch a opitom Slovákovi?
Samo o sebe nič, dôležité je to, ako tú postavu komik zvládne. Opitého Slováka sa dá robiť dobre aj trápne. Konflikt Maďar - Slovák sa dá robiť dvoma spôsobmi. Buď je Maďar debil a Slovák najmúdrejší na svete - to sa páči ôsmim percentám národa. Alebo sa to dá spraviť tak ako to robíme my, že sú to dvaja ľudia, ktorí si nerozumejú. Myslím, že to je dobrá cesta, lebo tento humor nevnáša medzi ľudí agresivitu, skôr naopak - povznáša nad problém. No, a muž v ženských šatách sa dá zahrať dokonale, od očných liniek cez pery a prsia - ale to je už skôr transvesty šou - alebo milo. Na pani Márii vôbec nevadí, že má fúzy.
Vo väčšine zábavných relácií sa humoristi inšpirujú vtipmi, ktoré kolujú po internete. Nejde skôr o to vymýšľať vlastné pointy?
Internetový vtip neexistuje, niekde musel vzniknúť. V našich programoch používame vtipy - prečo nie? Ide však aj o spôsob interpretácie. Ak by sme na scéne len rozprávali vtipy, bolo by to lacné. Snažíme sa ich dať do príbehu, do úst hotovej postave.
(dv)

Autor: Text: DENISA VOLOŠČUKOVÁ