Poľsko má už takmer rok menšinovú vládu, premiérova strana sa snaží zabrzdiť prepad preferencií a vydržať do konca Vládnuci Zväz demokratickej ľavice (SLD) sa snaží získať späť popularitu, ktorá ho pred dvoma rokmi vyniesla do vlády. Začal personálnymi zmenami na špičke strany.

Zmeny vo vláde

Ako prvý sa so svojím postom rozlúčil predseda parlamentnej frakcie Jerzy Jaskiernia. Poslanci ho kritizovali, že z klubu urobil poslušný nástroj v rukách premiéra Leszka Millera. Na pondelňajšom zasadnutí poslaneckého klubu mu vyčítali aj to, že sa jeho meno príliš často objavovalo v novinách. Hlavne v súvislosti s netransparentným schvaľovaním a lobistickými hrami pri zákone o hracích automatoch. Jeden z hlavných lobistov bol zároveň Jaskiernovým externým poradcom.

Novým šéfom poslaneckého klubu sa stal Krzysztof Janik, doterajší minister vnútra, ktorý viedol dve posledné víťazné volebné kampane. Janikov nástupca vo funkcii ministra ešte nie je známy.

„Problém SLD nie je v tom, kto bude šéfom parlamentného klubu," komentuje personálne zmeny ľavicový denník Rzeczpospolita. „Hlavným problémom SLD je slabosť vlády a fatálny štýl vykonávania moci."

Menšinová vláda

Leszek Miller vedie už takmer rok menšinovú vládu. Oficiálne má 206 zo 460 poslancov. Skoro každý týždeň čelí aféram na štátnej a miestnej úrovni, ktoré otriasajú preferenciami strany, ale zatiaľ neohrozujú vládu.

V parlamente sa drží z dvoch dôvodov. Podľa ústavy je na zmenu vlády potrebné takzvané konštruktívne veto, to znamená, že vládu môžu odvolať len v prípade, že je už pripravená nová väčšinová koalícia. Podľa súčasného rozloženia síl je to len teoretický variant.

Každodenné vládnutie Millerovi zabezpečuje viac ako 30 poslancov z malých ľavicových skupín a nezávislých. Vládu podporujú, pretože prípadné predčasné voľby by pre nich znamenali stratu dobrých platov.

Nový štýl?

Otázkou je, ako ďaleko zmeny vo vládnej strane zájdu a ako rýchlo budú prebiehať. Prvá skúška nového štýlu čaká stranu už onedlho. Sejm bude debatovať o reforme verejných financií, ktorú pripravil podpredseda vlády Jerzy Hausner. Opozícia ho určite nepodporí, ale ťažko prijateľný je aj pre časť vládnych poslancov, hlavne z klubu Únie práce. Pre Úniu je Hausnerov plán príliš málo ľavicový a nepáči sa im okrem iného obmedzenie rastu dôchodkov a predĺženie veku odchodu do dôchodku (hlavne u žien).

Menšinová vláda začína byť v Poľsku už zvykom. Stále častejšie sa dnešná situácia v Millerovom Zväze demokratickej ľavice prirovnáva k situácii vo Volebnej akcii Solidarita, ktorá bola hlavnou silou vlády Jerzyho Buzeka v rokoch 1997 až 2001. Aj tá bola istý čas menšinová, ale ako prvá poľská vláda po roku 1989 vydržala celé štvorročné obdobie.