„Keď OSN hovorí, že niečo zvažuje, znamená to, že je už jednou nohou tam," povedal AP nemenovaný diplomat. Reagoval tak na vyjadrenia generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana, ktorý nevylúčil, že vyhovie americkej požiadavke. Príchod tímu do Iraku však zatiaľ zdržiava. Odôvodňuje to bezpečnostnými rizikami. V auguste minulého roka stratila organizácia v Bagdade pri výbuchu svojho sídla 22 ľudí. Od októbra tam nemá nijakého zástupcu.
Príčinou Annanovho váhania môžu byť nevyjasnené kompetencie aj urazená pýcha. Bol to americký prezident a jeho tím, kto šíril, že OSN je „irelevantná organizácia".
Teraz Američania OSN v Iraku potrebujú na to, aby im potvrdila, že slobodné celoštátne voľby sa nemôžu konať skôr ako v roku 2005. Predpokladajú, že irackí šíitski ajatolláhovia takéto oznámenie prijmú skôr od medzinárodných expertov ako od americkej správy. Šíiti organizujú mohutné demonštrácie a požadujú voľby ešte skôr, ako moc v Iraku prevezmú Iračania. Dátum je stanovený na 30. jún. Hovorí sa, že šíitsky vodca Sistáni je pripravený vydať fatwu prikazujúcu ignorovať akýkoľvek orgán, ktorý nevzíde z volieb.
Na prípravu volieb by tak zostalo niekoľko týždňov - krajina nemá ani volebný zákon, ani centrálny zoznam voličov, ani register politických strán. Navyše stále sú bežné teroristické útoky, nefunguje spojenie medzi centrom a regiónmi, v ktorých prebiehajú klanové spory a vybavovanie starých účtov.
Preto Američania navrhujú systém regionálnych volebných zhromaždení. Vzišli by z nich delegáti, ktorí by zvolili dočasnú vládu. Šíiti sa toho boja - ich kvantitatívna prevaha (je ich 60 percent) má šancu prejaviť sa v priamych voľbách, regionálne zhromaždenia umožňujú väčšie zastúpenie sunnitov, Kurdov a ostatných národností.
OSN tiež hovorí, že voľby ešte v tomto roku sú nereálne. Pre Washington by bolo dobré, keby to povedala v Iraku a z Iraku oznámila celému svetu. Návrat do Iraku bude dobrý aj pre OSN. Už len pre to, aby Bushovi dokázala, že je relevantná.
JANA MIKUŠOVÁ
