Takto vyzeral Kľak po masakre, na ktorom sa zúčastnili Pohotovostné jednotky Hlinkovej gardy (POHG) aj elitné nacistické špeciálne jednotky - Einsatskommando 14, Edelweiss SS a príslušníci nemeckej domobrany. Ladislav Nižňanský bol dôstojníkom Edelweiss. Zloženie špeciálnej protipartizánskej jednotky Edelweiss bolo veľmi pestré. Okrem 25 Nemcov tvorili hlavnú časť Slováci. 25 z nich boli bývalí partizáni, ktorí sa pridali na opačnú stranu. Ladislav Nižňanský viedol tzv. slovenský oddiel, ktorý tvorilo 130 špeciálne vybraných mužov. Dopĺňal ich kozácky oddiel 50 ukrajinských nacionalistov a moslimský kaukazský oddiel, tiež s 50 mužmi. Edelweiss bol súčasťou väčšieho zoskupenia síl, ktoré Nemci zhromaždili na protipartizánsku činnosť. Najväčšiu časť z nich tvorili rôzne špeciálne oddiely SS. So 14 slovenskými členmi jednotky sa konal súd v roku 1962 v Banskej Bystrici. Nižňanský v neprítomnosti dostal trest smrti, ostatní od 5 do 15 rokov. (rp) REPROFOTO - TASR
BRATISLAVA - Nemecká polícia v piatok v Mníchove zatkla Ladislava Nižňanského, ktorý je podozrivý, že sa po potlačení SNP ako dôstojník nemeckej protipartizánskej jednotky Edelweiss podieľal na vypálení dedín Ostrý Grúň a Kľak. Bývalý aktívny účastník SNP má byť spoluzodpovedný za vyvraždenie 146 obyvateľov obcí, medzi nimi aj 56 žien a až 38 detí, a zúčastniť sa mal neskôr aj na vražde 18 židovských občanov. Ak ho súd uzná vinným, hrozí mu aj doživotie.
Slovensko o vydanie Nižňanského nepožiada. Už sa tak raz stalo v roku 1986, ale nemecká strana na žiadosť neodpovedala. Jedným z dôvodov mohlo byť aj to, že v Československu stále platil trest smrti. Nemecko bolo signatárom zmluvy, ktorá umožňovala nevydať ľudí do krajín, kde im hrozí trest smrti.
„Ministerstvo zahraničia zaregistrovalo zadržanie pána Nižňanského a v prípade podnetu je pripravené okamžite konať," povedal včera hovorca ministerstva Juraj Tomaga.
Podnet na vydanie môže dať iba ministerstvo spravodlivosti. Od roku 1996 je Nižňanský nemeckým občanom. „Trestné konanie je v réžii nemeckých orgánov," potvrdil Richard Fides, hovorca ministra spravodlivosti.
Slovenské orgány na prípade Ladislava Nižňanského, ktorý je podozrivý, že sa po potlačení SNP podieľal na vypálení dedín Ostrý Grúň a Kľak, aktívne spolupracujú od roku 2000.
Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici zabezpečovala na nemeckú žiadosť dôkazy, a aj vďaka nim môže byť Nižňanský obvinený. „Robíme pre nich výsluchy, zabezpečujeme dôkazy, ktoré používajú v trestnom konaní," hovorí Jozef Szabó z Generálnej prokuratúry. Pri výsluchu svedkov boli aj nemeckí vyšetrovatelia.
Szabó nechcel hodnotiť získané dôkazy. Prezradil iba, že potvrdzujú pôsobenie Nižňanského v skupine Edelweiss. Je možné, že svedkovia zo Slovenska sa zúčastnia aj na procese v Nemecku.
Nižňanský, bývalý pracovník Rádia Slobodná Európa, sa podľa agentúry TASR pred zatknutím ukrýval v rakúskom Rosenthale a v bavorskej metropole. Dnes je vo vyšetrovacej cele. Vrchný prokurátor Christian Schmidt-Sommerfeld tvrdí, že k obvineniam ešte nevypovedal. Pravdepodobne chce vypovedať až po konzultácii s advokátom.
Z povstalca aktívny kolaborant
Za vojny Ladislav Nižňanský slúžil v armáde slovenského štátu ako dôstojník delostrelectva. Hneď po vypuknutí povstania sa dal do jeho služieb. Pomáhal pri zosadení veliteľa žilinskej posádky a aktívne sa zúčastňoval na bojoch proti Nemcom až do ústupu povstalcov do hôr.
Zlom v jeho živote nastal v novembri 1944. Nemci ho zajali a odvliekli na výsluchy spolu s ďalšími zajatými povstaleckými dôstojníkmi. Počas vypočúvania v Bratislave na Dunajskej ulici sa Nižňanský podvolil nátlaku a prešiel na stranu Nemcov. Súhlasil, že sa stane členom špeciálnej protipartizánskej jednotky.
Stal sa veliteľom slovenského oddielu, ktorý bol súčasťou skupiny Edelweiss. Práve tejto jednotke sú pripisované vypálenie Kľaku a Ostrého Grúňa a vyvraždenie ich obyvateľov. Ešte predtým sa Nižňanský zúčastnil na akcii proti členom americkej vojenskej misie, neskôr sa mal podieľať na vražde 18 židovských civilistov.
Po vojne Nižňanského vylúčili z armády, v roku 1947 emigroval. Tvrdil, že ho československá tajná služba naverbovala ako agenta. Po príchode do americkej okupačnej zóny v Nemecku sa údajne Američanom priznal a prešiel na ich stranu. V Československu ho považovali za zbeha, komunistická historiografia ani nespomínala, že bojoval v povstaní.
Tesne po vzniku Rádia Slobodná Európa sa stal Nižňanský jeho zamestnancom. Nikdy nebol redaktorom, ale robil v dokumentačnom oddelení. Keď sa vedenie rádia dozvedelo o jeho účasti na útoku proti Američanom na Slovensku, zakázalo mu vstup do budovy. Zákaz bol neskôr odvolaný, vraj mu nič nedokázali.
Na Slovensku zatiaľ Nižňanského v neprítomnosti odsúdili na trest smrti. V roku 1967 sa s ním v Mníchove stretol historik Pavol Jablonický. „Vravel mi, že ľutuje, že sa pridal k Nemcom," spomína historik. Nikdy však nepriznal akýkoľvek podiel viny na vraždení, hovoril, že bol len styčným dôstojníkom a tlmočníkom Nemcov.
