Na jeruzalemskom predmestí vyrastá betónový múr. FOTO - REUTERS
vypínajú elektrinu aj vodu. Panely antiteroristickej bariéry alebo novodobého „berlínskeho múru" podľa toho, kto o stavbe hovorí, zastierajú výhľad a obmedzujú priestor pri okolitých domoch.
V Abu Dis sa na rozdiel od západného brehu, kde stavebná technika pomaly hrdzavie, pracuje nezvykle rýchlo a systematicky. Miestni hovoria, že najprv sa pri ich dome zjaví veľký tieň. Je to vtedy, keď má stena asi 2,5 metra. Potom sa zošerí. Vtedy už má viac ako šesť. Betónové panely doplní elektronické zariadenie. Vojakom, ktorí budú okolo múra patrolovať, bude signalizovať každý pokus o narušenie objektu.
Stena v Abu Dis vzbudzuje medzi izraelskými Arabmi a Palestínčanmi veľké emócie. Predmestie Jeruzalema neďaleko Olivovej hory je v ich predstavách srdcom nového hlavného mesta budúceho palestínskeho štátu a stena ho zohaví. Navyše neoddelí ani tak židov od Arabov ako na iných miestach, ale skôr Arabov s izraelským modrým identifikačným preukazom od Palestínčanov. V mnohých prípadoch rozdelí rodiny. V Abu Dis má podľa izraelského denníka Haarec právo voľne sa pohybovať po Izraeli a možnosť vysťahovať sa kamkoľvek 15 percent z asi 11-tisíc obyvateľov.
Študent univerzity Al-Kuds, izraelský Arab Ismail, sa háda s vojakmi, ktorí strážia robotníkov na stavbe. Hovorí, že platí v Izraeli dane a zdá sa mu neprimerané, že ich vynakladajú na niečo, čo mu komplikuje život. Odpoveď vojakov je stručná: „Presťahuj sa do Jeruzalema."
Ismail o tom vážne uvažuje. „Tu ma nič dobré nečaká, všetko odtiaľto kvôli bezpečnostným prehliadkam trvá hodiny. Je to ako geto." Izraelské médiá aj arabskí obyvatelia východného Jeruzalema však upozorňujú, že tam nehorázne rastú ceny domov aj prenájmy. „Ako bude postupovať stavba múra, tak budú rásť ceny," hovorí Ismailov kamarát Abdel, Američan palestínskeho pôvodu. Keď nie je v Izraeli, obchádza americké univerzity a vysvetľuje študentom, ako je to s „okupáciou". Rád sa chváli kontaktmi na izraelskú ľavicu a na námietku, že oddelenie palestínskych území od Izraela je pôvodne ľavicová agenda, odpovedá: „Ale nie tu v Jeruzaleme."
Židovskí obyvatelia Jeruzalema múr zväčša vnímajú ako nevyhnutné zlo. Aj podľa nich naruší tvár mesta, ktoré tak stratí svoju nedeliteľnosť. „Nič iné sa však nedá robiť," hovorí čašník Chaim v jednej z jeruzalemských kaviarní. „Môže to byť len lepšie. Budeme mať viac hostí, pretože ľudia sa prestanú báť atentátnikov."
Izrael má pre bariéru nové meno
Izraelská vláda zosilňuje v súvislosti s bezpečnostnou bariérou diplomatické a mediálne aktivity. Viac ako mesiac predtým, ako o jej legálnosti bude rozhodovať Medzinárodný súdny dvor, kabinet začal s vysvetľovacou kampaňou a prišiel s novým pojmom - „protiteroristický plot". Má byť protiváhou palestínskych označení „berlínsky múr" či „apartheid".
Do konca mesiaca majú Izrael, OSN a palestínska samospráva predložiť svoje písomné stanoviská súdu. Verejné vypočutie bude 23. februára.
Ešte predtým však bude izraelský Najvyšší súd rozhodovať o námietke skupiny právnikov, podľa ktorých je výstavba bariéry v rozpore s medzinárodným právom. (mik)
Autor: JANA MIKUŠOVÁ, Jeruzalem
