Na farme VVO v Koši likvidovali zvieratá kvôli klasickému moru ošípaných od nedele. Je to vysoko nákazlivá choroba ošípaných a diviačej zveri. Zvieratá sú malátne, majú horúčku, výtok z očí, krvné podliatiny. Na ľudí sa nákaza neprenáša. Nákaza sa šíri krvou, semenom, výkalmi nakazených zvierat, mäsom, splaškovými vodami, kuchynským odpadom z mäsa. Na odeve ju môžu prenášať ošetrovatelia, ktorí prichádzajú do kontaktu so zvieratami. Po objavení sa moru platia prísne hygienické opatrenia, všetky zvieratá daného chovu musia byť usmrtené, priestory dezinfikované, prísne kontroly platia na osoby a vozidlá, ktoré vychádzajú z nakazenej farmy. Prasatá sa usmrcujú elektrickým prúdom, malé prasiatka injekčne. Špeciálnymi vozidlami na prevoz vysoko infekčného materiálu sa prevážajú do kafilérie v Nitre, kde sa spaľujú. FOTO TASR - RADOVAN STOKLASA
BRATISLAVA - Ešte pred niekoľkými rokmi sa u nás prasatá nakazené morom masovo nezabíjali. Zvieratá neochoreli, pretože boli zaočkované. Odkedy sme prebrali európsku legislatívu, s očkovaním sa prestalo. V Európe sa okamžite likvidujú celé chovy, v ktorých sa objavila nákaza.
Veterinári tvrdia, že nové predpisy majú svoj význam. „Vakcinácia nezabráni šíreniu infekcie. Zaočkované zviera infekciu dostane, len nemusí klinicky ochorieť. Vírus preto v populácii ošípaných ďalej cirkuluje," hovorí Miroslav Mojžiš, riaditeľ štátneho veterinárneho a potravinového ústavu vo Zvolene.
Ak by Slovensko v očkovaní ošípaných pokračovalo, zrejme by sa vyhlo stratám z masového vybíjania postihnutých chovov, slovenské bravčové mäso by sa však nemohlo vyvážať na trhy únie. „Európska únia nezakazuje očkovanie. Necháva na členských krajinách, ako sa rozhodnú. Ale ak sa rozhodnú očkovať, produkty zaočkovaných ošípaných sa nemôžu umiestniť na európsky trh, len na domáci," hovorí ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Peter Bíroš. Očkované zvieratá potom nemôžu odoberať ani mäsokombináty, ktoré spĺňajú európske kritériá. „Okrem toho sa vakcináciou zakrývali niektoré iné nedostatky chovu," hovorí Bíreš.
Mäso očkovaných zvierat je pre spotrebiteľa neškodné, je však infikované a nákaza sa môže šíriť aj ním. Únia preto zákazom očkovania bráni ďalšiemu šíreniu moru. „Problém moru ošípaných sa týka len určitých území. V Európe je ekonomicky výhodnejšie neočkovať a robiť kontroly, ako plošne očkovať celú veľkú Európu," hovorí Mojžiš.
Bíreš hovorí, že problémy sme si sčasti spôsobili sami prílišnou ochranou diviakov. Šesť mesiacov v roku boli chránené a dnes sú premnožené - žije ich u nás asi 30 000 kusov. Za posledné tri mesiace sa objavili viaceré ohniská nákazy - na farmách v Nitrici, Dolných Vesteniciach, Ruskovciach, Kostolnej Vsi, Koši, Opatovciach - a ministerstvo pôdohospodárstva preto od 5. decembra povolilo celoročný odstrel diviakov, okrem matiek, ktoré majú mladé.
Európska únia očkovanie občas povoľuje. Keď v roku 2001 zasiahla Veľkú Britániu, Írsko a Holandsko katastrofálna epidémia slintačky a krívačky, Európska komisia Holandsku povolila očkovanie. Zaočkovať sa však mohli len zvieratá v okruhu dvoch kilometrov od postihnutých fariem a zvieratá, ani výrobky z nich, sa nesmeli z oblasti vyvážať.
Únia nám chcela dať embargo
Európska únia vážne uvažuje, že pre výskyt klasického moru ošípaných uvalí na dovoz slovenského bravčového mäsa na trhy členských štátov embargo. Mor sa totiž za posledné tri mesiace objavil na viacerých miestach, zatiaľ bolo usmrtených vyše 15 000 kusov ošípaných.
„Už trikrát sme boli v Bruseli. Museli sme vysvetľovať, dávať záruky, že situáciu zvládneme. Už od utorka nás chceli zatvoriť," hovorí profesor Peter Bíroš, ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, ktorý sa v utorok vrátil z ďalšej návštevy Bruselu.
Veterinárna správa teraz musí dozrieť, aby sa v oblastiach výskytu moru vykonali všetky preventívne opatrenia a zabrániť rozšíreniu nákazy na ďalšie chovy.
