Na Nový rok o slepačí krok, na Tri krále o krok dále. Opatrne začíname odkrajovať z toho nového roku, čo sa pred nami zjavuje ako otáznik. Čo bude, ako bude? Dožijeme sa jeho konca? Prídu už konečne tí Číňania alebo iné hordy, o ktorých už toľko rokov hovoria rôzne proroctvá?
Neprídu, lebo medzitým sú už tu. Predávajú po rôznych stánkoch a učia sa po slovensky. Ak sa im začne dariť, zavolajú príbuzných a takto, bez armády, pomaličky po krôčikoch, obsadia nový rok nielen u nás.
Isté je aj to, že pre našu krajinu príde nový prezident, ktorého (aspoň dúfam) zvolíme po troškách. Každý podľa svojho Gusta...
Kandidátov pribúda ako maku. Čo tak postaviť ich na atletickú dráhu do blokov, štartér vystrelí a ukážte sa, kandidáti, kto z koho, bojujte férovo, plece pri pleci!
Vek nemôže rozhodovať. Vôľa a chuť, vízie, zodpovednosť za národ vám dá krídla a zvíťazí ozaj, ale ozaj ten najsprávnejší. Takýto boj by bol ten najtransparentnejší. Nikto nemôže nikoho podozrievať, každý vidí na vlastné oči, kto prvý z kandidátov zvíťazil o prsia. Pozor na výhodu žien!
Medzi kandidátmi mám dvoch priateľov, oboch mám rád. Jedného poznám dlhšie, už od študentských čias. Prišiel za mnou do Oravského Podzámku na filmovanie Neprebudeného. Aby som ho potešil, jednu sobotu do tlampača z okna izby som vyhlásil: "Dnes, v skorých ranných hodinách, zomrel prezident republiky Antonín Novotný!" To ste mali vidieť, čo nastalo v Oravskom Podzámku!
Možno na Martina to tak zapôsobilo, že odvtedy začal rozmýšľať o kandidatúre. Faktom však zostáva, že Martin prejavil schopnosť v rozhádanej slovenskej emigrácii a dal (čo sa zdalo rokmi za nemožné) všetkých dokopy. Dokáže ľudí spájať. Takých je na Slovensku málo.
Druhým mojím priateľom je Ferko. V osemdesiatych rokoch , ucho na tranzistore, som obdivoval, že tento veľký človek, organizátor ‚sviečkovej demonštrácie', býva na tom istom sídlisku ako ja. Už vtedy sa stal mojím kandidátom. Po novembri, v každodennej politike, mohol byť ako chcel veľkodušný k nám, čo sme len držali ucho pri tranzistore, nepomohlo to. V rozdelenom Slovensku mu jeho postoje a statočnosť ľudia, čo nevládnu takým charakterom, nezabudnú. Budú voliť sebe blízkych.
Tak, a teraz čo, keď obidvaja sú moji? Pri voľbách sa rozhodnem. Najradšej by som mal v tomto prípade dvoch prezidentov.
To sa nedá, takže aby zostali obidvaja, budem kandidovať ja, a len tak ich nezradím!
P.F. 2004 - budúci prezident Marián Labuda
Váš stĺpček.
