BRATISLAVA – Ak novela ústavy nebude schválená, komisár pre rozširovanie Európskej únie Günter Verheugen predpokladá, že to pre nás bude mať nepriaznivé dôsledky a do Európskej únie sa tak skoro nedostaneme.

Podpredseda vlády pre integráciu Pavol Hamžík si myslí, že za takéto zlyhanie by boli zodpovední predovšetkým politici vládnej koalície, ktorí mali vo volebnom programe vstup Slovenska do únie, teda aj nezávislý poslanec Robert Fico, Imrich Sládeček či váhajúci Jozef Tuchyňa alebo Pavol Kanis. Podľa Hamžíka by si všetci poslanci – aj opozičného HZDS a SNS – mali uvedomiť, že reforma verejnej správy a novela ústavy priamo súvisia s budúcnosťou Slovenska.

Únia chce mať istotu

Záujem o reformu verejnej správy zo strany Európskej komisie slovenských odborníkov neprekvapuje. Splnomocnenec vlády pre reformu verejnej správy Viktor Nižňanský pre SME povedal, že jednou z podmienok, ktoré vyplývajú zo správy komisie, je pokrok reformy verejnej správy a vytvorenie regionálnej samosprávy. „Len tak budeme môcť využívať prostriedky daňových poplatníkov štátov EÚ. Všetky ostatné štáty V 4 už tento krok urobili, zabrzdenie tohto procesu u nás môže výrazne ovplyvniť možnosť, aby Slovensko vstúpilo do EÚ spolu s okolitými štátmi,“ zdôraznil Nižňanský. Únia chce mať istotu, že využitie peňazí, ktoré pôjdu do regionálnych pokladníc, budú garantovať volení regionálni predstavitelia. „Je preto úplne v poriadku, keď sa komisia obáva, že regionálne samosprávy by nemuseli vzniknúť,“ zdôraznil.

Nemáme čo skrývať

Ďalším problémom je rómska otázka, ktorej možnosti riešenia si Verheugen príde osobne prezrieť na východné Slovensko. Navštívi rómske sídlisko Luník IX v Košiciach a rómske osady v Jarovniciach a Rudňanoch. Stretne sa aj s predstaviteľmi rómskeho politického života, medzi ktorými bude i vládny splnomocnenec pre rómsku otázku Vincent Danihel a šéf združenia rómskych strán Gejza Adam. Slovenská diplomacia je podľa šéfa sekcie európskej integrácie pri ministerstve zahraničných vecí Miroslava Adamiša presvedčená, že Verheugenova návšteva nezhorší postavenie Slovenska ako horúceho kandidáta z druhej, takzvanej helsinskej skupiny. „Je to slovenská realita. Tí ľudia tu žijú. Nemáme čo skrývať a sme radi, keď sa o tom verejne diskutuje,“ povedal Adamiš. Ako dodal, Európska komisia plánuje tento rok vyčleniť z programu PHARE na podporu rómskych projektov desať miliónov eur. Verheugenove dojmy majú prispieť k výberu projektov.

Nielen slovenský problém

Podľa včerajšieho vyhlásenia, ktoré uverejnila agentúra ČTK, si je Verheugen vedomý, že rómska otázka nie je typický slovenský problém. „Je omnoho širší,“ povedal novinárom v Bruseli.

Poukázal však na pretrvávajúcu medzeru medzi vyhláseniami vlád spomínaných štátov v prospech Rómov a realitou. Európska únia vie, že tento stáročný problém nemožno vyriešiť za pár rokov, teda do vstupu do únie. No bude pozorne sledovať, ako presvedčivo pri tom kandidáti postupujú.

Verheugen dal vyhlásením najavo, že z východu Slovenska chce na riešenie rómskej otázky upozorniť i ostatné kandidátske štáty, kde žije početná rómska komunita – Česko, Maďarsko a Rumunsko.

JURAJ TOMAGA, PETER KUNDER