, naráža v Rakúsku na skepsu a zarytý odpor.
„Lehota môže uplynúť bez toho, aby sa niečo zmenilo k lepšiemu,“ varuje šéf Robotníckej komory (AK) Herbert Tumpel. „Prechodné obdobia musia trvať desať rokov,“ žiada vicepremiér Rakúskeho odborového zväzu (ÖGB) Johann Driemer. Podľa „triezvych“ odhadov vraj za prácou do Rakúska po rozšírení EÚ zamieri najmenej 150-tisíc občanov nových členských štátov. Viedenské ministerstvo zahraničia predpokladá 110-tisíc. Rakúski odborári v nich vidia nevítanú konkurenciu v pohraničí, kam mieri i väčšina tzv. pendlerov z Česka, zo Slovenska, z Maďarska a zo Slovinska.
AK a ÖGB požadujú, aby prechodné lehoty trvali tak dlho, kým mzdová hladina v tej či onej novej členskej krajine únie nedosiahne osemdesiat percent priemeru EÚ alebo dokonca Rakúska.
„Hrajú teraz úlohu, ktorú predtým hrali opoziční slobodní. Pri prechodných lehotách potom nejde o roky, ale o desaťročia,“ namietol minister hospodárstva a práce Martin Bartenstein zo Schüsselovej ľudovej strany (ÖVP) v denníku Der Standard. „Úplne voľný pohyb na pracovnom trhu by sa tak odkladal donekonečna,“ dodal v denníku Die Presse.
„To nie je moja línia,“ kritizuje maximalistické požiadavky aj šéf opozičných sociálnych demokratov (SPÖ) Alfred Gusenbauer. „Koniec koncov ide o prekonanie vojny v Európe a uskutočnenie snov o stabilnej zóne mieru,“ upozorňuje.
Podpredseda odborov Driemer síce uznáva, že zapojenie stredo- a východoeurópskych štátov do EÚ je „predovšetkým mierový projekt“, nesmie sa vraj ale urýchľovať „na úkor pracovníkov“.
Kancelár Schüssel aj preto navrhuje „ochrannú klauzulu pre malé krajiny ako Rakúsko, aby sa dalo zatiahnuť za záchrannú brzdu“. Únia, ktorá má podľa demografov od roku 2001 začať trpieť nedostatkom pracovných síl, by tak mohla lehotu pre občanov niektorých nových členov skrátiť na päť rokov, Rakúsko by ale pracovný trh uvoľniť nemuselo.
Bartenstein ale pomýšľa na krátenie lehôt aj pre Rakúsko. „Nemyslím si, že by sme so všetkými krajinami mali zaobchádzať rovnako,“ povedal. Kratšie lehoty považuje za pravdepodobnejšie pre Slovincov než pre Slovákov - s ohľadom na veľký potenciál pendlerov z bratislavskej aglomerácie. (V Rakúsku už teraz pracuje menej občanov Slovinska než Rakúšanov v Slovinsku.)
Presadiť rôzne lehoty dopredu je ale pre Rakúsko také ťažké, že radšej stavilo na bilaterálne dohody s novými členmi únie. Bartenstein neráta so silnou imigračnou vlnou: „V dejinách sa také obavy vždy ukázali ako neoprávnené.“
Optimizmus ale môže schladiť prístup koaličných ultrapravicových slobodných (FPÖ). Vo vládnom programe sa zaviazali na európsku integráciu. Teraz ale vysielajú opačné signály a ich sivá eminencia Jörg Haider až prednedávnom zdôraznil, že zostávajú pri svojej skepse z rozšírenia únie na Východ. Poslanecký klub slobodných v štajerskom sneme pred Vianocami schválil rezolúciu požadujúcu súhlas s rozšírením EÚ, „až keď štáty uchádzajúce sa o vstup dosiahnu približne priemernú úroveň mzdy“. V Burgenlandsku si zasa chcú petíciou vymôcť referendum o prijatí nových štátov do únie.
Schüssel hlasovanie odmieta, Haiderova nástupkyňa na čele slobodných Susanne Riessová-Passerová referendum podporuje. V anketách väčšina Rakúšanov podporuje len prijatie Maďarska. Slovincov, Čechov či Slovákov chce mať v EÚ len tretina, Poliakov sotva pätina Rakúšanov.
PRE SME - DAVID ZELINGER, ORF, Viedeň
