Jednohlasné volanie však skôr evokuje skôr zúfalý hlas unaveného ľudu, než realistické očakávania. Mnohí obchodníci, utečenci a vojaci sú primladí, než aby si lepšie pamätali časy pod kráľovským žezlom.

„Súhlasím s návratom Šáha,“ hovorí Jamachan, 40-ročný obchodník so šatkami a klobúkmi v stánku na primitívnom trhovisku. „Musíme čakať na americký útok, a potom by sa mal vrátiť,“ dodáva. Dav bradatých miestnych obyvateľov v klobúkoch pakul a dlhých kabátoch sa zhromaždil, aby si vypočuli diskusiu. Mnohí sú utečenci, ktorých momentálne boje vyhnali z domovov.

Kráľ však nie je hlavný problém. „Môj život je hrozný,“ hovorí Cheder, 60-ročný obuvník. Sedí pri ceste a čaká na zákazníka. Jeho stánok tvorí prevrátená škatuľa, trocha nití, ihla a krém, a pár popraskaných a polámaných umelohmotných topánok. „Som utečenec z Choji Ghad a prišiel som sem pred rokom. Taliban mi vypálil dom a polia. Chcem sa vrátiť domov aj s rodinou.“ Keď má dobrý deň, zarobí 100 000 afgání, to je asi 80 amerických centov. „Pamätám si časy Záhira Šáha. Bol by som veľmi rád, keby sa vrátil a zaviedol mier.“

Afganskí odborníci a opoziční predstavitelia neočakávajú od bývalého monarchu žiadne zázraky, no dúfajú, že pomôže premostiť etnické rozdiely zvláštnou radou starších, Loja džirga.

„Využije svoju pozíciu a predstaví rade ľudí, ktorí majú vplyv,“ povedal v utorok Dr. Abdullah Abdullah, opozičný minister zahraničia. „Pre afganský ľud bude dobrou správou, že ľudia zo všetkých vrstiev spoločnosti a rôzneho etnického pôvodu sa zídu a budú hľadať trvalé riešenie problémov v Afganistane.“

(reuters)