Bývalý americký minister zahraničia Henry Kissinger (vľavo) v spoločnosti generála Augusta Pinocheta (v strede). Nedávno odtajnené dokumenty odhalili, že USA vedeli o Pinochetovom nariadení vraždiť odporcov. Proti Kissingerovi bola podaná žaloba. FOTO - REUTERS
ok v Ríme za prítomnosti delegácie amerického Kongresu dohodol bývalý afganský kráľ Muhammad Záhir Šáh s predstaviteľmi opozičnej Severnej aliancie.
„Ak tam (do Afganistanu) ideme vyhnať bin Ládina bez akéhokoľvek diplomatického plánu, tak sme blázni,“ hovorí odborník na otázky strednej Ázie z Tuftsovej univerzity Andrew Hess. „To budeme len opakovať chyby Rusov,“ dodáva.
Spojené štáty majú z minulosti nejednoznačné skúsenosti s tajným či otvoreným dosadzovaním spriatelených vlád po celom svete. Ústredná spravodajská služba (CIA) napríklad v roku 1953 viedla tajne puč v Iráne, pri ktorom bol dosadený proamerický šach Mohammad Réza Pahlaví. Šach bol v roku 1979 zvrhnutý. Akcia viedla k nárastu protiamerických vlád v Iráne a mala možno i vplyv na zajatie 52 pracovníkov amerického veľvyslanectva po islamskej revolúcii v novembri 1979 (prepustení boli až v januári 1981). Iránci tiež nemôžu zabudnúť na americkú podporu susednému Iraku v iránsko-irackej vojne v rokoch 1980 - 1988. USA s Iránom dosiaľ nenadviazali oficiálne vzťahy - o protiteroristickej podpore tu rokoval naposledy britský minister zahraničia Jack Straw.
Ďalšiu tajnú akciu uskutočnila CIA v Guatemale v júni 1954. Vtedy pomohla zvrhnúť vládu sociálneho reformátora Jacoba Arbenza. Ten totiž legalizoval komunistickú stranu, ponúkol jej, aby vstúpila do vlády a vyvlastnil rozsiahle banánové plantáže americkej spoločnosti United Fruit Company. Nastúpil vojenský režim a začala sa občianska vojna (1960 - 1996), ktorá si vyžiadala vyše 140-tisíc obetí.
Operáciu v Zátoke svíň na Kube v roku 1961, ktorú CIA financovala a viedla, uskutočnilo asi 1 500 kubánskych emigrantov, ktorých CIA vycvičila v Guatemale. Namiesto zvrhnutia vlády Fidela Castra incident silne poškodil prestíž USA a posilnil Castrov režim a jeho zväzky so Sovietskym zväzom. CIA sa v nasledujúcich rokoch pokúsila Castra niekoľ-kokrát zavraždiť, ale neuspela.
Na druhej strane, USA počas vojny v Perzskom zálive pred desiatimi rokmi nevyužili možnosť zvrhnúť irackého diktátora Saddáma Husajna. Rozhodnutie nezvrhnúť tyrana z Bagdadu údajne vydal vtedajší predseda zboru náčelníkov štábov a terajší minister zahraničia Colin Powell.
Americké tajné služby sa pokúšali zavraždiť ľavicového premiéra Konga Patrica Lumumbu, podieľali sa na sprisahaniach s cieľom zabiť diktátora Rafaela Trujilla v Dominikánskej republike, generála Reného Schneidera v Chile či prezidenta Ngo Dinh Diema v bývalom Južnom Vietname. Ani jedného z nich však nemajú priamo „na svedomí“. USA podporovali generála Augusta Pinocheta pri prevrate v Chile v roku 1973. V 80. rokoch podporovali pravicových povstalcov v Nikarague.
USA však zaznamenali aj niekoľko úspechov pri snahe obnovovať vo svete demokraciu. Po invázii amerických vojakov na Grenadu v roku 1983 sa podarilo potlačiť ľavicový puč a obnoviť v krajine demokraciu. V decembri 1989 zase vojaci USA zvrhli nikaragujského diktátora Manuela Noriegu. V auguste 1994 zabezpečili pokojný prechod moci medzi vojenskou juntou a demokraticky zvoleným prezidentom Jeanom-Bertrandom Aristidom na Haiti.
(čtk, zah)
