Finanční žraloci majú v slovenských teritoriálnych vodách stále dosť potravy. Kým pred desiatimi rokmi firmy ako Penta či J&T poznali len ľudia s aktívnym záujmom o ekonomiku, dnes sa ich mená skloňujú pri takmer každom veľkom obchode. Ich majetok je ťažko zrátateľný, jednotlivé finančné skupiny totiž tvorí niekoľko navzájom prepojených firiem, v niektorých prípadoch so sídlom mimo Slovenska.
Výraznejší rast vplyvu finančných žralokov v podnikateľských kruhoch nastal po roku 1998. Koniec Mečiarovej éry priniesol zmeny aj do podnikateľského prostredia - domácu kapitálotvornú vrstvu mali vystriedať zahraniční strategickí investori. Finančné skupiny našli v týchto zmenách príležitosť, ako zarobiť.
„Rozsiahly vplyv štátu v ekonomike, nerozvinutý právny systém a kultúra podnikania v období prechodu k trhovému hospodárstvu prinášajú príležitosti na mimoriadne zisky pre ľudí, ktorí sa v tomto meniacom sa prostredí dokážu pohybovať. Z etického hľadiska sa nám niektoré transakcie nemusia páčiť, pokiaľ však nie sú právne napadnuteľné, môžeme tým, ktorí na nich zarobili, len tíško závidieť," myslí si Andrej Salner z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť.
Podľa neho aj vo fungujúcich trhových ekonomikách existujú firmy, ktoré v podnikaní využívajú kontakty vo vládnych kruhoch. „Štát však zvyčajne vlastní menej majetku a má jasnejšie pravidlá v tom, ako s ním nakladať a ako sa majú jeho súčasní i bývalí zamestnanci správať," dodal Salner.
Zlatá baňa VSŽ
Keď Rezeš vrátil štátu akcie VSŽ, skupina Penta nakúpila veľké množstvo týchto akcií na burze. Následne začala z pozície akcionára zverejňovať výhrady k ponuke U.S. Steelu, ktorý vtedy s vládou rokoval o prevzatí hutníckeho jadra krachujúceho holdingu. Štát, ktorého cieľom bolo dotiahnuť do Košíc strategického investora, akceptoval ponuku Penty a kúpil od nej takmer 8 percent akcií VSŽ. Penta tak za niekoľko týždňov zarobila vyše dvesto miliónov.
Akcie VSŽ sa stali pre finančných žralokov zlatou baňou aj pred dvoma rokmi. Štát vtedy predal svoj podiel v bývalých železiarňach, v poslednú obchodovaciu hodinu v roku 2001. Akcie nakúpil Stredoeurópsky maklérsky dom, ktorý patrí pod skupinu Istrokapitál. O pár týždňov si akcie medzi seba rozdelili Penta, J&T a Istrokapitál.
Po ovládnutí akcií podniku, na ktorého účet chodia splátky od amerického U.S. Steelu a ktorý vedie súdne spory o miliardy korún, si začali finanční žraloci deliť sféry vplyvu. Vo VSŽ zostala skupina Penta, ktorá od svojich partnerov kúpila ich podiely. Firma J&T si oproti tomu zvýšila vplyv v lukratívnom Reštitučnom a investičnom fonde. Spoločnosti Istrokapitál predala Penta sprivatizované Slovenské plavby a prístavy. Takéto členenie vplyvu finančných skupín funguje dodnes.
Obchodníci z karavanu
Finančná skupina Penta zarobila aj na privatizácii Slovenskej poisťovne, ktorú rok blokovala. Nakoniec sa Penta so štátom dohodla na navyšovaní základného imania. V septembri 2001, niekoľko dní pred navyšovaním, už parkoval na parkovisku vedľa budovy centrály poisťovne karavan, z ktorého vychádzali a vchádzali „strážcovia prvého miesta".
Zástupcovia Penty vďaka tomu stáli v správnom čase na správnom mieste, a keď Slovenská poisťovňa otvorila dvere záujemcom o kúpu svojich akcií, boli prví. Kúpili všetko, čo sa kúpiť dalo. Svoj podiel nakoniec Penta predala spolu so štátom nemeckému poisťovaciemu koncernu Allianz a zarobila vyše pol miliardy korún.
Odstavenie drobných akcionárov
Posilňovanie vplyvu finančných skupín v slovenských firmách viedlo niekedy aj cestou potláčania záujmov drobných akcionárov. Penta napríklad v roku 2003 vo VSŽ presadila, aby spoločnosť stiahla svoje akcie z trhu. Akcionári mali svoje zaknihované akcie vymeniť za listinné. Akcie sa dali vymieňať len v Bratislave, drobným akcionárom zo vzdialenejších miest sa cestovať do Bratislavy kvôli niekoľkým akciám neoplatilo, ich podiely preto prepadli a Penta si tak posilnila vplyv v holdingu.
Drobných akcionárov sa dotkla aj privatizácia Reštitučného investičného fondu, ktorý v roku 2001 ovládlo konzorcium J&T, Penty a Istrokapitálu. Po ich vzájomnej dohode sa vplyv vo fonde sústredil vo firme J&T. Tá fond transformovala na otvorený podielový fond a ľudia mohli požiadať o vyplatenie peňazí za svoje podiely.
Firme J&T tak zostal fond s množstvom malých podielov v niektorých lukratívnych firmách. „Existuje dôvodné podozrenie, že stovky malých akcionárov fondu dali súhlas na prevody na základe nepravdivých alebo neúplných informácií poskytnutých zámerne tretími osobami," vyhlásil neskôr Úrad pre finančný trh. Vyšetrovanie však nikam neviedlo.
Bankovníctvo zatiaľ odoláva
Finančné skupiny majú zatiaľ malý vplyv na bankovom trhu. „O udelení bankového povolenia môžeme rozhodnúť len po splnení všetkých zákonných podmienok, vrátane preukázania prehľadnosti vzťahov budúceho akcionára s inými osobami," vysvetľuje hovorca Národnej banky Slovenska Igor Barát.
Jedinou finančnou skupinou, ktorá na Slovensku ovláda banku, je Istrokapitál. Tá pred pár rokmi skúpila akcie Poštovej banky od viacerých menších akcionárov, a vďaka stanovám banky jej tretinový podiel zabezpečil rozhodujúce slovo pri riadení banky. Nedávno sa Istrokapitál dohodol s ministerstvom financií, že zvýši svoj podiel v banke, čo sa aj stalo, tento akt však ešte musí schváliť NBS.
O necelých päť mesiacov bude môcť na Slovensku podnikať aj J&T Banka, ktorá má licenciu v Česku. „Aj na Slovensku budú môcť pôsobiť pobočky zahraničných bánk z iných členských štátov EÚ s licenciou udelenou domácim bankovým regulátorom. Ide o tzv. princíp jednotnej európskej licencie," vysvetlil Barát.
Žralokov pribúda
Medzi silné finančné skupiny sa nedávno zaradila aj 1. garantovaná. Tá ovláda 100 percent akcií Nováckych chemických závodov. Tie nedávno od FNM kúpili spoločnosť Solivary Prešov. 1. garantovaná následne navýšila v Solivaroch základné imanie a získala dominantný vplyv v podniku. NChZ následne od privatizačnej zmluvy spätne odstúpili. Výsledok: Finančná skupina tak získala kontrolu nad Solivarmi. Štát stratil vplyv na Solivary a nedostal za to ani korunu.
Ako sa vnímajú finanční žraloci?
Označenie „finančný žralok", ktoré si za posledné tri roky osvojili viaceré médiá, sa samotným finančným skupinám zdá nelichotivé.
Maroš Sýkora, J&T Finance Group:
„Toto označenie zaviedol práve denník SME. Ten istý denník opakovane uverejňoval o spoločnosti J&T Finance Group neoverené, nepravdivé a silne tendenčné informácie, ktoré skupinu poškodzovali omnoho viac, ako označenie finančný žralok. Proti týmto útokom nám denník SME nedával reálnu možnosť brániť sa."
Spoločnosť sa dnes na Slovensku venuje hlavne správe podielových fondov a podnikaniu s realitami. Stoja za ňou štyri fyzické osoby: Jozef Tkáč, Patrik Tkáč, Ivan Jakabovič a Peter Korbačka. Za svojho hlavného konkurenta firma nepriamo označuje skupinu Penta.
Miroslav Remeta, Istrokapitál:
„V rámci našej štruktúry sme sa k tomuto pojmu nikdy nehlásili. Považujeme ho za charakteristiku niektorých obchodných transakcií, ktorých aktérom sme boli. Žijeme však vo veľmi dynamickej dobe, keď sa vnímanie vecí mení z roka na rok. Som presvedčený, že pred takými tridsiatimi rokmi sa na Západe mnohé - dnes konzervatívne - finančné spoločnosti správali rovnako. Aj my sa meníme."
Istrokapitál je verejne obchodovateľná spoločnosť - má asi 50 000 akcionárov. Významné podiely majú firmy, ktoré vlastnia Mário Hoffmann, Anton Siekel či Anthony Sedon.
Ján Zach, 1. garantovaná:
„Podobnú stratégiu ako 1. garantovaná používajú tisícky iných firiem, veď nejde o nič mimoriadne. Treba reagovať na príležitosti vo vhodnom čase a doťahovať veci do konca. Možno rozsah týchto investícií v prípade 1. garantovanej podnietil takéto označenie, no princípy úspešnosti ostávajú rovnaké, aj keď podnikáte v menšom."
1. garantovaná kontroluje firmy NChZ Nováky, Jasná Nízke Tatry, Solivary Prešov a Štúdio Koliba. V poisťovni Kontinuita má 20-percentný podiel. Spoločnosť má približne 37 000 akcionárov, rozhodujúce slovo majú ľudia okolo Andreja Kollára.
Penta:
Vedenie finančnej skupiny Penta sa rozhodlo na označenie „finančný žralok" nereagovať.
Firma sa zameriava hlavne na obchodovanie s akciami. Jej stratégiou je ovládnuť výrobný podnik a zarobiť na ňom čo najviac a v čo najkratšom čase. Majiteľmi skupiny Penta sú Marek Dospiva, Jaroslav Haščák, Martin Kusik, Jozef Oravkin a Jozef Špirko.
