pracuje so špičkovými prístrojmi i špičkovými odborníkmi.

„Hneď, ako tam prídete, cítite, že do výskumu prúdi viac peňazí. Spoznáte to na maličkostiach. Nie je problém, ak potrebujete nejaké chemikálie alebo spotrebný materiál, požiadate a oni vám ich okamžite poskytnú," hovorí.

O odborníkov, ako je on, majú v západnej Európe veľký záujem. „Výskumu v oblasti chémie sa tam venuje čoraz menej ľudí. Záujem o obsadzovanie doktorandských miest a miest na konkrétne projekty je väčší ako naše možnosti," hovorí riaditeľ ústavu Pavol Šajgalík.

Podľa neoficiálnych prieskumov sa z asi 400 organizácií, ktoré sa zaoberajú výskumom, do zahraničia chystá mnoho najmä mladých vedcov. Láka ich plat a pracovné podmienky. Sú medzi nimi aj niekoľkí Galusekovi rovesníci, ktorých desia vyhliadky vedy u nás doma.

Šajgalík sa ale masového odlevu mozgov neobáva. Za posledných desať rokov odišlo z ústavu asi 50 pracovníkov, 90 percent z nich sa vrátilo naspäť. S tými, ktorí vonku ostali, je ústav v kontakte. Zahraničné stáže podľa riaditeľa pomáhajú udržať mladých ľudí vo výskume. Pre mnohých je to jediná možnosť, ako pracovať so špičkovými zariadeniami, dobre si zarobiť a získať kontakty. „V zahraničí si zarobia toľko, že sa im oplatí ostať vo výskume a nerobiť napríklad dílera pre nejakú firmu."

Získať vonku trvalé miesto je skoro nemožné. Lukratívnych miest je málo aj pre domácich. Vie to aj Galusek. Bol už na niekoľkých stážach, ale ostať by nechcel ani v Nemecku, ani v Británii. „Stále tam budete na nižšej úrovni, ako keď si doma vypracujete pozíciu. Potom vás aj v zahraničí budú brať ako rovnocenného partnera," hovorí. (mim)