FOTO - ARCHÍV TASR

Rozpočet na vedu a výskum by mal byť do roku 2010 niekoľkonásobne vyšší. Európska únia sa snaží v tejto oblasti dotiahnuť na špičku - Spojené štáty a Japonsko. „Nedostatok peňazí na výskum je jediné, čo nám Európska komisia pri hodnotení vyčítala," hovorí Dušan Valachovič, riaditeľ odboru medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce na ministerstve školstva a vedúci kapitoly Veda a výskum.

Podobne ako školstvo, aj veda spadá pod právomoci národných štátov. Slovensko kapitolu uzavrelo medzi prvými. Prijalo tri zákony (o vede a technike, o Slovenskej akadémii vied, a zákon na podporu vedy a techniky), ktoré určujú postavenie výskumu na Slovensku. „Tým sme zabodovali," spomína Valachovič.

Únia nemá žiadny „celoeurópsky" zákon o vede a výskume. Jednotnú politiku začala formulovať až v roku 2002. Strategickým dokumentom je rozhodnutie zo summitu v Lisabone v roku 2000, kde sa členské štáty dohodli, že do roku 2010 bude únia „najvýkonnejšou vzdelanostnou ekonomikou na svete", čo okrem iného znamená, že štáty by mali v tomto roku investovať do výskumu 3 percentá HDP.

Dnes dáva únia na výskum 1,9 percenta HDP, kým USA 2,7 a Japonsko 3 percentá. Slovensko dáva na vedu zo štátneho rozpočtu ročne 4 miliardy korún, čo je len 0,29 percenta HDP. Trojpercentná méta je pre nás v nedohľadne, za cieľ si Slovensko dalo 1,8 percenta HDP. Únia požaduje, aby sa do výskumu zapojili podnikateľské subjekty a poskytli dve tretiny výslednej sumy. „Štát im musí vytvoriť podmienky. Maďari napríklad poskytli firmám vysoké daňové úľavy," hovorí Valachovič.

Do roku 2002 Slovensko poslalo do Bruselu 1536 návrhov na rôzne projekty, prešlo ich 360. Časť peňazí sa môže použiť i na nákup prístrojov. „Na našom ústave sme za posledných desať rokov obnovovali strojový park výlučne z projektov únie a NATO," hovorí Pavol Šajgalík, riaditeľ ústavu anorganickej chémie SAV.

Prínosy vstupu

* možnosť získať peniaze zo 6. rámcového programu únie pre výskum a technický rozvoj,

* aktívnejšia spolupráca medzi vedeckými a výskumnými pracoviskami,

* rýchlejšie riešenie výskumných problémov v prospech obyvateľstva,

* rýchlejší prenos pokročilých technológií do podnikateľského sektora.

Riziká vstupu

* nízka úroveň výdavkov z rozpočtu na rozvoj vedy a výskumu,

* odchod vedeckých a výskumných pracovníkov za lepšími podmienkami.

(Podľa: Slovensko na ceste do EÚ, Kapitoly a súvislosti, J. Figeľ a M. Adamiš)

Výhody pre vedeckých pracovníkov

Kontakty a odborné pobyty fungujú vo vedeckej oblasti už niekoľko rokov, bez ohľadu na vstup Slovenska do únie. Po 1. máji 2004 sa však predsa niektoré veci zjednodušia:

* odpadnú problémy s pracovnými povoleniami pre väčšinu štátov únie,

* vedeckí pracovníci budú mať otvorené dvere aj do krajín, ktoré chcú uplatniť prechodné obdobia (Rakúsko, Nemecko),

* vedci si môžu hľadať prácu aj ako súkromné osoby (väčšinou sa ale požaduje odporúčanie),

* zvýši sa šanca na získanie dlhodobejších pobytov v zahraničí,

* odpadá povinnosť uprednostniť na niektoré pozície občanov z únie pred kolegami z kandidátskych krajín (inštitúcia musela miesto inzerovať šesť týždňov v troch denníkoch a až potom mohla zamestnať niekoho z kandidátskej krajiny),

* niekoľkonásobne vyššie platy,

* práca so špičkovými prístrojmi,

* kontakty, nové skúsenosti,

* záujem je najmä o chemikov, fyzikov, matematikov a biológov.