Matka jedného z Iračanov vo väzení neďaleko Bagdadu čaká, či medzi prepustenými bude práve jej syn. FOTO - REUTERS
BAGDAD, WASHINGTON - Americká vláda pred minuloročnou vojnou v Iraku systematicky klamala o nebezpečenstve irackých zbraní, uvádza sa v najnovšej správe Carnegieho nadácie pre mier medzi národmi. Jej autori po šiestich mesiacoch práce dospeli k záveru, že Irak v čase inšpekcií nemal k dispozícii zbrane, ktoré by ohrozili USA alebo krajiny Blízkeho východu. Neexistovali vraj „presvedčivé dôkazy," že Irak obnovil jadrový zbrojný program. Správa však pripúšťa, že Irak v roku 2002 zrejme rozšíril kapacitu raketových zbraní v miere, ktorá presahovala obmedzenie OSN.
Nepresnú argumentáciu Washingtonu prezentovanú verejnosti podľa Carniegeho nadácie spôsobil silný politický tlak, ktorému v tom čase podliehali americké spravodajské služby.
Ani deväť mesiacov po vojne sa v Iraku žiadne zbrane hromadného ničenia nepodarilo nájsť. Analytici z Carniegeho nadácie tvrdia, že je nepravdepodobné, aby sa Iračanom podarilo v kontrolovanej krajine skrývať, presúvať, či zničiť stovky ton chemických a biologických zbraní a ich výrobní.
Spojené štáty stiahli z Iraku 400 svojich odborníkov na hľadanie zbraní hromadného ničenia. To naznačuje, že Washington už neočakáva, že sa nejaké zakázané zbrane v tejto krajine nájdu, napísal včera denník The New York Times. V Iraku však ďalej pôsobí tím 1400 ďalších odborníkov, ktorí hľadajú chemické a biologické zbrane.
V krajine zatiaľ pokračujú útoky na americké sily. Pri zrútení vrtuľníka včera zahynulo deväť ľudí. Príčina núdzového pristátia vrtuľníka nie je známa, hovorcovia americkej armády nevylučujú útok irackých rebelantov. V oblasti mesta Fallúdža už 2. januára zostrelili americký prieskumný vrtuľník. Pri havárií zahynul jeden vojak.
Jeden americký vojak zahynul a ďalších 34 bolo zranených pri včerajšom mínometnom útoku na základňu neďaleko Bagdadu.
Pred väznicou Abu Ghraib neďaleko Bagdadu sa začali zhromažďovať príbuzní Iračanov, ktorých spojenecké sily od vstupu do Iraku zadržali. Američania majú prepustiť prvú stovku z 506 väzňov, píše BBC. Šéf americkej správy v Iraku Paul Bremer prepúšťanie opísal ako gesto dobrej vôle. Prepustení podľa neho nemali bližšie spojenie s útokmi na americké jednotky.
Bremer prepustením reagoval aj na kritiku kmeňových vodcov a humanitárnych organizácií, že mnohí Iračania sú väznení bez vynesenia obvinenia. V celom Iraku spojenci držia asi 10-tisíc väzňov, píše BBC.
(čtk, reuters, zo)
