Niektoré zo zistení v skúmaných oblastiach

EURÓPA

- zmiznúť by malo 11 až 17 percent druhov rastlín a vyhynúť štvrtina vtákov - napríklad straka modrá

AUSTRÁLIA

- z 24 sledovaných motýľov v austrálskom štáte Queensland len tri zostanú vo svojom terajšom prostredí a polovica vyhynie úplne

JUŽNÁ AFRIKA

- Krügerovmu národnému parku hrozí strata až 60 percent druhov, ktoré v ňom žijú. Okrem toho vyhynie tretina z 300 sledovaných druhov rastlín

MEXIKO

- ohrozená je tretina z 1870 rastlinných aj živočíšnych druhov, ktoré vedci pozorovali v púšti Chihuahuan

BRAZÍLIA

- amazonský prales príde o 1700 až 2100 druhov - čo je 39 - 48 percent všetkých, ktoré sa v ňom v súčasnosti nachádzajú

Ak svet nezníži emisie skleníkových plynov, prírodu čaká pohroma. Hrozí tým skupina biológov z celého sveta, ktorá vo svojom poslednom výskume zistila, že pri súčasnom tempe globálneho otepľovania vyhynie do roku 2050 štvrtina rastlinných a živočíšnych druhov. Niektorí experti pritom dodávajú, že záver štúdie je ešte príliš optimistický.

„V priemere odhadujeme, že do roku 2050 vyhynie 24 percent rastlín a živočíchov," povedal denníku Washington Post jeden z autorov správy, biológ Chris Thomas z univerzity v anglickom Leedse. „Podotýkam, že nehovoríme o žiadnom príležitostnom úbytku, ale o jeden a štvrť milióne druhov. A to je obrovské číslo."

Ide o prvé zistenia s jasne stanovenými odhadmi v širšom - hoci stále nie celosvetovom - meradle. Všetky doterajšie výskumy sa zameriavali na menšie regióny alebo na obmedzený počet druhov.

Uvedený výskum, ktorý uskutočnil 19-členný medzinárodný tím expertov, zahŕňa približne pätinu zemského povrchu. Thomas pripomína, že by nebolo na škodu ešte viac rozšíriť záber skúmania, nepredpokladá však, že by sa tým terajšie výsledky výraznejšie zmenili.

Hoci väčšina klimatológov uznáva predpoklad, že teplota na Zemi bude v nasledujúcich rokoch rásť, nie všetci so závermi štúdie súhlasia. Jeden z nich William O'Keefe, ktorý je prezidentom Inštitútu Georga C. Marshalla, hovorí, že „výskum ignoroval schopnosť jednotlivých druhov prispôsobiť sa vyšším teplotám".

Ďalší člen tímu Lee Hannah, ktorý pracoval v Južnej Afrike, takéto obvinenia odmieta. Podľa neho výskumníci brali do úvahy všetky známe i predpokladané vplyvy a ich kombinácie, ako aj prípadné presuny zvierat do iných častí sveta. „Ak by sa aj všetky druhy mohli presunúť do priaznivejšieho prostredia, aj tak 15 percent z nich uhynie. Ak by to však neboli schopné urobiť žiadne, uhynie až 37 percent. „Skutočnosť, samozrejme, bude niekde medzi."

Biológovia a klimatológovia preto apelujú na okamžité zmeny. Ukazujú predovšetkým na Spojené štáty, ktoré sú najväčším producentom skleníkových plynov. „Drasticky znížiť emisie musia všetci, ale hlavne USA. Ak sa tak nestane, riskujeme najväčší dopad na prírodu od vyhynutia dinosaurov," upozornil John Lanchbery z britskej Kráľovskej spoločnosti na ochranu vtákov. Thomas pritom verí, že stále nie je neskoro. „Ak začneme hneď, máme ešte šancu," povedal pre britský Guardian.