Viliam Novotný, Ján Rusnák a Jarmila Tkáčová. Všetci pochádzajú z Košického kraja. Generálny inšpektor Národného inšpektorátu Milan Šemelák nesúhlasí. „Je to nezmysel, asi ide o politický zámer."
Presunutie sídla poslanci zdôvodňujú racionalizáciou a zefektívnením štátnej správy. „Presun ... môže mať nepriaznivý vplyv na zamestnanosť v regióne hlavného mesta, čo je však vyvážené zlepšením zamestnanosti v mieste nového pôsobenia v Košiciach," píšu poslanci v dôvodovej správe novely zákona.
Slovo efektívnosť má podľa Šemeláka všelijaké významy. „Možno ide aj o budovu, v ktorej inšpektorát sídli. Pre niekoho to môže byť zaujímavé," upozornil. V návrhu novely nie je vyčíslená suma, koľko by sťahovanie a rozbehnutie nového úradu stálo.
Ministerstvo práce s návrhom presunúť úrad súhlasí. Štátny tajomník Miroslav Beblavý hovorí, že sú štátne inštitúcie, ktoré musia byť v Bratislave, lebo stále spolupracujú s inými inštitúciami. „Potom sú štátne inštitúcie, ktoré fungujú nezávisle, a ak budú v iných mestách, nespôsobí to problémy ani pre nich, ani pre ostatné inštitúcie, ani vyššie náklady pre daňových poplatníkov," tvrdí. To je podľa neho prípad Národného inšpektorátu práce. „Preloženie do Košíc nepredstavuje nejaký problém." Ministerstvo vyhovelo požiadavke poslancov, ktorí úrad chceli.
Hovorca ministerstva Martin Danko povedal, že peniaze na zmenu sídla pôjdu z kapitoly ministerstva a rezort ich už zabezpečil. „Práve v oblasti východného Slovenska sú najväčšie problémy s vykonávaním čiernej práce a potreba kontroly dodržiavania pracovnoprávnych predpisov je v tomto regióne vyššia." Zisťovanie prípadnej čiernej práce však tvorí len menšiu časť činnosti inšpektorátu, predovšetkým sa zaoberá bezpečnosťou práce.
Emil Pastucha, riaditeľ odboru inšpekcie práce, pripomína, že i dnes je v Košiciach i Prešove inšpektorát pre východoslovenský región, ktorý pracuje a kontroluje bezpečnosť práce i čiernu prácu bez ohľadu na to, kde sídli ústredie.
Národný inšpektorát práce sa len pred rokom a pol sťahoval do novej budovy, ktorú postavil štát. Náklady na sťahovanie a zariaďovanie odhadol Pastucha aspoň na päť miliónov korún. Budova patrila Výskumnému ústavu bezpečnosti práce, ktorý od Nového roku Kaníkovo ministerstvo zrušilo. Po vysťahovaní inšpektorátu by tu malo sídliť Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.
Sťahovanie do Košíc však nie je podľa Pastuchu len vec peňazí. „Nejde iba o sťahovanie - naložiť veci do auta a odísť. Je to aj otázka odborníkov, ktorí tu vyrastali počas dvoch generácií. Koľko z nich prejde do Košíc?" pýta sa. Zdôvodňovať sťahovanie racionalizáciou považuje za hlúposť. „Je racionalizácia to, že 70 ľudí, ktorí robia tu, má ísť do Košíc?" (sita, haj)
Za Mečiara sa sťahovala Slovenská pošta
Jednou z prvých centrálnych inštitúcií, ktorá sa musela presťahovať na základe politického rozhodnutia, bola Slovenská pošta. Vo februári 1996 sa vláda premiéra Vladimíra Mečiara rozhodla presťahovať ju z Bratislavy do Banskej Bystrice. Vtedajší minister pôšt Alexander Rezeš zdôvodňoval presídlenie tým, že Banská Bystrica sa stane metropolou finančných a bankových služieb, čo má priamu nadväznosť na poštové služby. Na argument novinárov, že Banská Bystrica ešte nie je finančným a bankovým centrom, vtedy riaditeľ pošty Jozef Jasovský reagoval slovami - „niekto musí začať". Zamestnancom, ktorí do Bystrice neodišli, vyplatila pošta dvoj- až päťmesačné odstupné. (r)
