Hlavnou úlohou cenovej stratégie všetkých obchodníkov boli nové cenovky s „optimálnymi cenami". „Pre mňa to znamená také ceny, aby ľudia neprestali kupovať u mňa a aby som neprerobil," povedal majiteľ malej večierky v bratislavskej Petržalke.
Najprv prirátaval k starým cenám novú DPH, súčasne však musel brať do úvahy zaokrúhľovanie. „Najťažšie bolo to skombinovať. Cenu rožku som napríklad nezmenil, ale chlieb predávam drahšie o 16 percent," dodal obchodník. Rožok v jeho večierke stojí stále 1 korunu, ale chlieb 28 korún.
V obchodných sieťach si nad tvorbou cien lámali hlavy celé tímy ľudí. „Základný je marketing, ale rozhoduje o tom vrcholový manažment," povedal Adrian Ďurček, šéf COOP Jednoty, ktorá má obchody po celom Slovensku. Malým obchodníkom na to stačí kalkulačka, ale hypermarkety potrebujú počítačové siete. Lenže dôležitejší pre konečné ceny je iný faktor - ceny konkurencie. „Konkurencia je úplne dominantný faktor," potvrdil Ďurček.
Potreba zmeniť ceny a spraviť koncoročné inventúry si vynútila zatvorenie aj takých obchodov, ktoré sú inak otvorené nonstop po celý rok. Podľa Ďurčeka si to vyžiadalo prácu desiatok ľudí. „Ceny sa vygenerujú v centrále a rozposielajú do predajní, kde sa dajú do počítača. Zmenu cenoviek v regáloch však museli spraviť ľudia," povedal. V COOP Jednote na tom pracovali celý Silvester a Nový rok.
