Elitná univerzita môže podľa nich vzniknúť zo zdravej konkurencie vysokých škôl, a nie na podnet politikov.
Zhoda vládne v tom, že v priemere nie sú nemecké vysoké školy zlé. V niektorých odboroch majú dokonca veľmi dobré meno. Žiadny nemecký Harvard však neexistuje. „Ani jediná nemecká univerzita sa nedá porovnať s najlepšími americkými univerzitami. Chýba špička pyramídy," hovorí Jens Naumann z Univerzity v Münsteri.
Pri odovzdávaní Nobelových cien Nemci nefigurujú a uznávaní vedci síce v Nemecku pôsobili, ale odišli a úspešne robia výskum v Spojených štátoch. Do Ameriky, Austrálie a Veľkej Británie odišli v posledných rokoch tisíce nemeckých mladých vedcov.
Elitná univerzita potrebuje dve základné veci - dostatok peňazí a možnosť vybrať si zo študentov tých najlepších. Nemecké univerzity sú beznádejne preplnené, chronicky bez peňazí a stále štátne. Americký Stanford má ročný rozpočet dve miliardy dolárov a stará sa o10-tisíc študentov. Berlínska Humboldtova univerzita, jedna z najlepších v krajine, má trikrát toľko študentov a desatinu stanfordského rozpočtu.
Prísuny peňazí sú pritom stále menšie. Na spolkovej i krajinskej úrovni sa šetrí, firmy už roky krátia investície do tejto oblasti. A zavedenia poplatkov za štúdium sa sociálni demokrati boja ako čert svätenej vody.
Vedúci centra rozvoja vysokých škôl Detlef Müller-Böling pripomína, že na univerzitách by museli vládnuť iné pomery. „Na topuniverzitách pripadá na jedného profesora desať až dvadsať študentov, v Nemecku 80 až dvesto," hovorí pre Süddeutsche Zeitung.
Diskusia sa medzitým pohla ďalej. Myšlienka generálneho sekretára SPD Olafa Scholza získala nasledovníkov. Ministerka školstva Edelgard Bulmahnová zvýšila latku. Počet univerzít, ktoré by obstáli v medzinárodnej konkurencii, by sa podľa nej mal zvýšiť na desať. To podľa expertov znamená investovať navyše 60 až 100 miliónov eur ročne.
Podľa politických expertov však nie je dôležité, koľko Harvardov by v Nemecku malo byť. „Je naivné si myslieť, že elitné univerzity vyriešia všetky problémy nášho vzdelávacieho systému," hovorí Reinhard Loske z koaličnej strany Zelených.
Porovnanie univerzít:
Prvé miesta v toprebríčku univerzít podľa švajčiarskeho centra pre vedecké a technologické štúdie obsadili Londýn, Tokio a Harvard. Najlepšou nemeckou vysokou školou bola Univerzita Ludwiga-Maximiliána v Mníchove na 51. mieste, univerzita v Heidelbergu na 73. mieste, Freie Universität Berlín obsadila 84. a Univerzita Tübingen 117. miesto. (mim)
