V poslednom čase sa neustále zdôrazňuje problematika reformy štátneho rozpočtu, kde dochádza k zavádzaniu novej funkčnej klasifikácie výdavkov, prvkov programového rozpočtovania, k oddeľovaniu tvz. obligatórnych výdavkov od fakultatívnych (jednoducho povedané: tých, o ktorých nemožno hlasovať v parlamente, lebo sú dané zo zákona, a tých, s ktorými je možné hýbať) a k ďalším opatreniam, ktoré súvisia s novými prístupmi v rozpočtovom procese.

To všetko nesporne prispieva ku skvalitňovaniu tvorby verejných rozpočtov a k lepšiemu posudzovaniu ich aktuálneho vývoja. Hovoríme však iba o nadstavbových prvkoch, nie o základni, na ktorej má celá reforma spočívať. Tou je štátna pokladnica, ktorá je jedným z podprojektov spolu s reformou štátneho rozpočtu, strednodobým finančným výhľadom, finančnou decentralizáciou a manažmentom mimorozpočtových fondov. Štátna pokladnica by s nimi mala byť vzájomne logicky previazaná tak, aby bol celý reformný proces zmysluplný a jeho cieľové riešenie spĺňalo v konečnom dôsledku určité kritériá. Spomeniem aspoň niektoré, ktoré považujem za veľmi dôležité:

– Taká transparentnosť príjmov a výdavkov verejných financií, aby bolo možné v relatívne krátkom čase kedykoľvek v priebehu kalendárneho roka získať informáciu o všetkých finančných tokoch v rámci celého okruhu verejného sektora a prispievať tak nielen k lepšiemu posudzovaniu aktuálneho vývoja štátneho rozpočtu, ale aj ku kvalitným finančným plánom a odhadom, z ktorých bude možné vychádzať v procese zostavovania verejných rozpočtov v budúcnosti.

– Spolu s transparentnosťou verejných financií musí byť zabezpečená osobná zodpovednosť vybraných úradníkov štátnej správy za nezrovnalosti v účtovníctve výdavkových jednotiek štátneho rozpočtu, pokiaľ v priebehu roka k takýmto zisteniam dospejú na to určené kompetentné orgány (napr. v Írsku je vytvorený inštitút generálneho audítora a kontrolóra). Prípadné tresty musia byť veľmi tvrdé a exemplárne, aby mali dostatočne odstrašujúci účinok.

– Stratégia riadenia štátneho dlhu a pôžičiek je jasne čitateľná pre potenciálnych investorov a širokú verejnosť, keďže štát nie je súkromnou firmou, ktorá má právo zatajovať takéto informácie.

– Verejné financie na Slovensku nebudú chápané ako“samoobsluha“, kde si zabezpečujú svoje záujmy lobistické skupiny naviazané na politické strany, pričom čisto ekonomické dôsledky takýchto krokov sa neberú do úvahy.

Bez istoty kvalitne pripravenej štátnej pokladnice, ktorá podľa môjho názoru musí tvoriť východisko ostatných podprojektov, nemá zmysel púšťať sa do akejkoľvek reformy verejných financií, ak opomenieme, že vláda by nebodaj mala záujem vytvárať iba zdanie reformných opatrení v záujme pochvaly zo strany EÚ a podobne. Mám oprávnené obavy, že kvalite pripravovaného projektu štátnej pokladnice sa nevenuje dostatočná pozornosť i napriek tomu, že už je pripravené paragrafové znenie zákona k tejto problematike.

Navrhovaný projekt štátnej pokladnice má nedostatky, ktoré vôbec nie sú kozmetického charakteru. Je zarážajúce, že odborná verejnosť na Slovensku mlčí, a čo je najviac zarážajúce, že zainteresované strany, ktorých sa tento projekt najviac dotýka (NBS, predstavitelia samosprávy, Sociálnej poisťovne, Národného úradu práce), sa takisto neozývajú. Ako je vôbec možné, že bez odborne vyargumentovaného zdôvodnenia, ktoré by bolo prijaté na základe dohody širokého okruhu expertov, sa zmetie zo stola niečo, na čom niekoľko rokov pracovali naši ľudia aj zahraniční odborníci, a nastúpi nový tím ľudí, ktorý neberie do úvahy vážne kritické pripomienky ani samotných pracovníkov Ministerstva financií SR? Natíska sa potom otázka, prečo je to tak a komu to prospieva.

Nebolo by rozumné, aby hlavným argumentom reformy verejných financií bolo najmä splnenie si úlohy v rámci prístupového procesu do EÚ. Pre expertov, ktorí vytvorili súčasný projekt štátnej pokladnice, nesmie byť hlavnou autoritou ani ministerka financií, ale predovšetkým vlastné svedomie a presvedčenie, že prispievajú ku skutočnej reforme verejných financií na Slovensku, o čom som presvedčený, že pochybujú mnohí ekonomickí experti, ktorí majú pritom veľmi ďaleko od názorov súčasnej opozície. Preto by projekt štátnej pokladnice nemal byť iba úlohou úzkeho, uzavretého okruhu ľudí (samozrejme, v koncovke musí niekto niesť zodpovednosť), ale treba ho podrobiť kritike širokého okruhu odbornej verejnosti. Bol by som veľmi rád, keby sa zobudili nielen ekonomickí odborníci, ale predovšetkým zainteresované strany, ktorých sa štátna pokladnica priamo dotýka, a uvedomili si, o čo ide. Okrem iného by to bol aj významný príspevok k tomu, aby občania neboli naďalej ohlupovaní nepravdivými alebo nepodloženými tvrdeniami niektorých politikov o dôležitosti zachovania súčasného charakteru štátu, čo prispieva k „zabetónovaniu“ byrokratického aparátu, ktorý je na Slovensku značne predimenzovaný a neslúži efektívne potrebám občanov. Politikom zrejme vyhovuje súčasný stav, keďže kvalitná štátna pokladnica by znamenala značné obmedzenie možností svojvoľného a nezodpovedného nakladania s peniazmi daňových poplatníkov.