Ondrej Malachovský,
operný spevák, otec Martina Malachovského
Bol váš syn niekedy problémovým dieťaťom a v čom?
Bude to znieť asi neuveriteľne, ale nespomeniem si na nič, čo by nás zarmútilo alebo urobilo nešťastnými. Bol výborným žiakom od prvej triedy až po promócie, vždy pokojný, priateľský.
Čo na ňom najviac oceňujete?
Dobrotu srdca, veľkorysosť, súcit so slabšími. V povolaní húževnatosť, vytrvalosť, dôslednosť a presnosť.
V čom ste si podobní?
Očami a farbou hlasu. Svoje povolanie má rád rovnako, ako som ho mal rád aj ja. Dokáže hudbu precítiť, nezostáva na povrchu vecí, tvorí a uvažuje. Poburuje ho nespravodlivosť.
V čom ste úplne odlišní?
V okamžitých reakciách. Moje sú väčšinou impulzívne, neuvážené. Martin dokáže myslieť a hovoriť s rozmyslom, uvážene presviedčať. Neháda sa s ľuďmi, skôr vysvetľuje a argumentuje.
Za čo ste svojho syna najviac chválili?
Za krásny vzťah k rodine, bratovi a k nám - rodičom. Za vynikajúce výsledky v škole, potom v športe a teraz v umení. Je mladý, talentovaný umelec sambíciami, ale aj s umeleckou čestnosťou.
Čítali ste odbornú literatúru o výchove?
Nie.
Rozprávali ste mu rozprávky?
Áno, pretože sám som ich miloval a dodnes ich mám rád. Vyrastať s nimi je nádherné. Hneď ako sa synovia naučili čítať, zmocnili sa všetkých. Očaril ich svet fantázie a spravodlivosti. Čítanie doplnili rozprávky na diákoch, premietačke a v televízii.
Čo myslíte, že by vám syn mohol vyčítať?
Obaja synovia mi vyčítajú prudkosť, s akou obhajujem svoje presvedčenie, málo diplomacie, smiešnu pravdovravnosť, ktorá je dnes, žiaľ, na škodu, a dôverčivosť.
Myslíte si, že si rozumiete?
My v rodine určite. Máme sa ozaj veľmi radi, dokážeme si všetko vydiskutovať, aj keď to niekedy zahrmí. Všeobecne nerozumiem mnohým praktikám v umení a politike, ale našim vzťahom to, našťastie, neubližuje.
Dodnes mu nejako pomáhate?
Som veľmi rád, keď mi prespieva každú novú úlohu, ktorú spieva doma alebo v zahraničí. Taktiež spolupracujeme na technike spevu. Sú to pre mňa svetlé chvíle, keď spievame spolu všetci traja. Dúfam, že verí, že mu chcem vždy pomôcť.
Kedy ste boli na syna najpyšnejší?
Na premiére Carmen, v ktorej spieval úlohu toreadora. Veľmi mu sadla. V pražskom Národnom divadle má zasa hlavnú úlohu vo Figarovej svadbe a dokonca si ho vybrali na premiéru. To je vždy veľká pocta.
Vidíte sa často a kedy ste sa naposledy stretli?
Vídame sa denne, výnimkou sú len dni, ktoré synovia trávia pracovne mimo, v zahraničí. Som vďačný za každú chvíľku, ktorú spolu trávime, aj keď naše rozhovory sú často búrlivé. Moja manželka a obaja synovia sú mojou veľkou láskou a oporou.
Operný spevák Ondrej Malachovský študoval na konzervatóriu u profesora Tesslera. Od roku 1959 bol sólistom Opery SND. Popri Bratislave sólovo spieval aj v Janáčkovej opere v Brne, v rokoch 1966 - 1969 pôsobil ako sólový spevák v nemeckom Kolíne nad Rýnom. Účinkoval na zahraničných pódiách vo viac ako 30 krajinách sveta. Nahrával platne, spolupracoval s rozhlasom, pracoval pre film a televíziu a venoval sa aj pedagogickej činnosti. Na operných scénach vytvoril vyše 60 operných postáv svetového repertoáru. Jeho manželka je šepkárka v Opere SND. Synovia Martin a Sveťo sú operní speváci.
Martin Malachovský
operný spevák,
syn Ondreja Malachovského
Boli ste niekedy problémovým dieťaťom a v čom?
Vďaka ideálnemu zázemiu, ktoré mi moja rodina poskytovala, som sa nikdy nesnažil byť problémový. Výnimkou bolo azda obdobie puberty a v ňom snaha o posunutie mantinelov slobody a občasné hádky s bráškom, ktorého mám nekonečne rád.
Čo sa vám na otcovi najviac páči?
Bujná hriva vlasov! Otec je veľká osobnosť, má v sebe kus dobrého srdca, stelesňuje legendu slovenskej opery a škoda, že sa na neho akosi pozabudlo. Vždy bol citlivý a výborný rodič, pre mňa aj veľký učiteľ, ktorý mi ukázal cestu a dal do ruky chlieb. No a tie vlasy... Keďže dedičnosť nepustí, aj tým sa mu budem čochvíľa podobať.
V akej opernej úlohe si ho najviac pamätáte?
S bráškom sme často chodili do divadla a obdivovali otca. V detstve ma najviac upútal ako Kecal z Predanej nevesty. Raz nám dokonca spieval na výchovnom koncerte, a keď sa počas záverečnej scény Kecalovi smial celý zbor, že Jeník ho prekabátil, postavil som sa a zakričal som: Nesmejte sa môjmu ockovi. Zaujal ma aj ako Don Basilio a jeho ďalšie veľké úlohy Boris Godunov či Filip v Don Carlosovi.
Neodhováral vás od toho, ísť v jeho šľapajach?
Naopak, nahováral ma. Veľmi sa mi do toho nechcelo, pretože doma som videl, čo táto profesia obnáša.
Aké vlastnosti ste zdedili po otcovi?
Cieľavedomosť, húževnatosť, lásku ku všetkému prírodnému a prirodzenému.
V čom ste odlišní?
Kto bližšie pozná našu rodinu, tvrdí, že som viac na mamu, ktorú nekonečne ľúbim a obdivujem. Od otca sa líšim miernejšou povahou, schopnosťou viac počúvať ľudí a akceptovať ich názor. Ja som tolerantnejší, otec nekompromisnejší.
Čo ste mu najčastejšie vyčítali?
Tvrdohlavosť a nediplomatickosť. Okrem toho sa nedokáže rozlúčiť so starými a často už nepotrebnými vecami. V poslednom čase akoby mal menej nadhľadu, veľkorysosti a optimizmu. Kto však nemá chyby? Teším sa, že vo svojej sedemdesiatpäťke je v takej dobrej kondícii.
Rozprával vám rozprávky?
Len niekedy. Krásne však rozprával o prírode, horách a veľa ma naučil. Jeho príbehy boli múdre a poučné.
Dodnes vám nejako pomáha?
Vždy je ochotný pomôcť, pretože má srdce zo zlata. Len treba vedieť, ako ho otvoriť. Ako pedagóg spevu mi veľmi pomáha svojou stálou kritikou a radami.
Na čo z detstva najradšej spomínate?
V súvislosti s ocinom na nespočetné výlety do prírody, ako nás vždy po škole čakal a vyrážali sme do okolia Bratislavy. Na všetky možné športy, ktoré s nami robil, na lyžovačky a dovolenky.
Čo si myslíte, čím by ste mu urobili najväčšiu radosť?
Snažím sa mu robiť radosť tým, ako žijem a ako pokračujem vo svojej profesii. Bol by som šťastný, keby som aspoň čiastočne mohol splatiť nesplatiteľný dlh lásky a obety a urobiť rodičov ešte šťastnejšími a spokojnejšími.
Viete o otcovej prvej láske - kto to bol?
Dostali ste ma! Toto naozaj neviem. Nikdy sme o tom nehovorili, budem musieť začať vyzvedať.
Operný spevák Martin Malachovský sa po štúdiu na VŠMU v Bratislave zdokonaľoval na interpretačných kurzoch v talianskej Perugii. Absolvoval študijný pobyt vo Viedni a polročnú stáž v Paríži ako štipendista francúzskej vlády. V roku 1993 získal štipendium Nadácie R. Wagnera v Bayreuthe. Dosiaľ vytvoril na zahraničných a domácich scénach viac ako 35 operných postáv. Popri domovskej scéne v Opere SND je stálym hosťom ND v Prahe. Účinkoval v 20 krajinách sveta a nedávno s postavou Figara absolvoval mesačné turné po Japonsku. Jeho manželka Iveta je známa moderátorka. Spolu vychovávajú dcéru Kristínku.
Autor: Barbora Laucká / Foto: Roman Ferstl
