
Gruzíncov po prevrate a nadšených voľbách čaká vytriezvenie. Nový prezident sľubuje ťažko splniteľné. FOTO - REUTERS
Ak sa predbežný výsledok potvrdí, bude to volebný rekord. Podobné oslavy zažilo Gruzínsko naposledy v máji 1991, keď sa prezidentom stal intelektuál Zviad Gamsachurdia. Vtedy za neho hlasovalo 87 percent voličov. Už 6. januára 1992 však musel utiecť z Tbilisi a krajinu zachvátila občianska vojna.
Inaugurácia nového prezidenta sa uskutoční 25. januára, v deň sedemdesiatych šiestych narodenín zosadeného Eduarda Ševardnadzeho. Ten o Saakašvilim povedal: „Je to šikovný a silný človek, ale chýba mu politická skúsenosť. Musí menej hovoriť a viac pracovať." Sám Saakašvili vo svojej prvej „prezidentskej" reči vyhlásil: „Viem, aké ťažké bremeno ľahlo na moje plecia." Zdôraznil, že sa začína boj s korupciou, mieni Gruzínsku navrátiť Abcházsko a Južné Osetsko, ktoré sa nepodriaďujú, zvýši životnú úroveň, obnoví funkciu premiéra a vyhlási dátum parlamentných volieb.
V utorok po voľbách nadšenie opadlo a Saakašvili vyjadril obavy, že od neho ľudia očakávajú príliš veľa. Ocitá sa v nezávideniahodnej situácii. Tieňová ekonomika pohltila legálny obchod, penzisti dostávajú 7 dolárov mesačne. Zahraničný dlh dosiahol výšku 1,75 miliardy dolárov. Podľa ministerstva energetiky sa narýchlo zakúpená elektrina už „presvietila" na Nový rok a v dňoch volieb. Ani ropovod z Azerbajdžanu do Turecka, ktorý by Gruzínsku mal od roku 2005 prinášať ročne 60 miliónov dolárov, zrútenú ekonomiku nezachráni.
Bez zahraničnej pomoci sa Saakašvili dlho z funkcie radovať nebude. Pokladajú ho za proamerického politika, často hovorí o vstupe Gruzínska do NATO. Nie je zatiaľ jasné, ako chce zabrániť definitívnemu odtrhnutiu separatistického Abcházska a Južného Osetska. Obe republiky sú síce oficiálne súčasťou Gruzínska, ale podriaďujú sa skôr Moskve.
Zlepšenie vzťahov s Ruskom kladie Saakašvili na prvé miesto, ale ani v posledných rozhovoroch si neodpustil nediplomatické výpady voči Moskve. Moskva má však v Gruzínsku ešte dve vojenské základne a v najbližších desiatich rokoch ich nemieni odsťahovať. Američania zase investujú do reformy gruzínskej armády, posielajú na Kaukaz svojich inštruktorov a vybavujú Gruzíncov modernou technikou. Gruzínsko zostáva arénou tvrdého boja medzi svetovými mocnosťami. Nové vedenie môže zo svojej polohy buď získať, alebo pokračovať v agónii a stať sa od zahraničných záujmov závislým, chudobným a ľahko ovládateľným štátom.
Autor: agentúra Epicentrum pre SME