školné".
Aj na takých univerzitách v krajinách únie, ktoré nepýtajú školné, si treba platiť ubytovanie, cestovné, skriptá a stravu. „A tieto náklady sú v priemyselne vyspelých štátoch únie pre našinca vysoké," hovorí Plavčan. Predpokladá, že naďalej budú naši študenti študovať najčastejšie v Česku, potom v Rakúsku a Nemecku.
Študentka biochémie na Univerzite Komenského v Bratislave Andrea Harvanová priznáva, že „študovať v zahraničí je pre nás jednoducho drahé". Preto mnohí študenti využívajú rôzne štipendiá a výmenné pobyty. „Naši chemici a analytici si môžu doslova vyberať medzi ponukami na doktorandské štúdium v zahraničí. A je to aj veľmi slušne zaplatené," hovorí.
Michal Feik z Rady študentov vysokých škôl si myslí, že počet odchádzajúcich študentov sa o niečo zvýši aj v dôsledku zavedenia školného. „Študenti budú odchádzať do európskych krajín do krajín, kde majú najväčšiu možnosť získať štipendium."
Študent politológie Milan Šagát hovorí, že „mnoho študentov už odišlo" aj vďaka tomu, že u nás je dobrá úroveň výučby cudzích jazykov.
Motív odchodu do zahraničia môže byť aj ten, že hoci Slovensko má veľký počet univerzít, tie majú slabú kapacitu a asi polovica študentov sa na ne nedostane.
SOŇA REBROVÁ, gal
