Vo štvrtok 26. júna 2003 zasiahla celý Kamerun krutá správa. Radosť z postupových osláv do finále futbalového Pohára konfederácií pri premiérovej účasti vystriedal národný smútok. V 71. minúte semifinálového zápasu medzi Kamerunom a Kolumbiou v Lyone sa 28-ročný Marc-Vivien Foe zrazu v stredovom kruhu zrútil na trávnik a aj napriek rýchlej prvej pomoci sa ho už lekárom nepodarilo priviesť k životu.
Na znak pamiatky a úcty nastúpili všetci kamerunskí hráči vo finále proti Francúzsku v dresoch s menom Foe. Manchester City, kde bol na hosťovaní do konca sezóny, jeho dres s číslom 23 dodnes neobsadil.
Foe hrával za Racing Lens, v roku 1999 ho za štyri milióny libier získal West Ham United, kde pobudol rok a opäť sa vrátil do Francúzska. Dve sezóny obliekal dres Lyonu, aby sa znova vybral na Britské ostrovy. V Manchestri odohral 35 zápasov a strelil deväť gólov.
Šesťdesiatpäťnásobný kamerunský reprezentant počas prestávky svojho posledného zápasu v živote povedal spoluhráčom v kabíne: „Aj keby sme mali na ihrisku zomrieť, musíme toto semifinále vyhrať!" Víťazstvo nad Kolumbiou si už nevychutnal.
Paradoxom je, že ho tesne pred skolabovaním chcel nemecký tréner Kamerunu Winfried Schäfer vystriedať: „Z lavičky sa nám zdalo, že už nevládze. Odkázal som mu, že ho stiahnem z ihriska, ale on odmietol." Foeho kolaps videl šéf FIFA S. Blatter v televíznom prenose. „Videl som, ako skolaboval, a mal som zlý pocit, pretože sa vôbec nehýbal a mal vyvrátené oči. Za 28 rokov vo FIFA som takú tragédiu nezažil. Veľmi ma to zobralo." Rovnako celý futbalový svet.
