Plávanie živia najmä hrdinovia, ale to, čo počas júlových majstrovstiev sveta v Barcelone stváral Michael Phelps, prekonalo všetky očakávania. Hala St. Jordi nevychádzala z úžasu nad rýchlosťou osemnásťročného mladíka s odstávajúcimi ušami. Áno, dvojmetrový obor z Baltimoru sa v marci 2001 stal v pätnástich rokoch na polohovej dvojstovke najmladším svetovým rekordérom histórie, rok predtým plával v olympijskom finále v Sydney, ale že si v Španielsku vypláva štyri zlaté medaily, dve strieborné a to všetko ovenčí piatimi svetovými rekordmi v štyroch rôznych disciplínach? Na takého ucháňa priam neuveriteľné. „Načo zbytočne plytvať slovami, nech za mňa hovoria činy," komentoval Phelps svoje barcelonské galapredstavenie.
Čím je výnimočný? Nič iné ako voda ho zatiaľ nezaujíma, namiesto rande chodí radšej do bazéna. „Chcem byť najvšestrannejším plavcom na svete," sebavedome vyhlásil zverenec Boba Bowmana. Ten kvôli Michaelovi prišiel o všetky vlasy. Necelé tri týždne po MS uzavrel s Phelpsom stávku, že vlastný svetový rekord z Barcelony na polohovej dvojstovke už na nasledujúcom americkom šampionáte v College Parku nezlepší. Presvedčený, že unavený Phelpsov organizmus sa tak rýchlo po vrchole jednoducho nemôže znovu vybičovať k takému famóznemu výkonu. Opak bol pravdou. Michael zlepšil svoj čas z Barcelony o desatinu sekundy. Bowman musel k holičovi a Phelps sa radoval zo štvrtého zlepšenia rekordu na tejto trati v priebehu dvoch mesiacov. Fín Janni Sievinen čakal deväť rokov, kým mu rekord z dvojstovky niekto zoberie. Phelps jeho časy vlani prevalcoval. Napriek tomu mu v duši zostalo trochu smútku, lebo Amerika oslavovala iných hrdinov. „Plávanie tam sledujú len raz za štyri roky. Na olympiáde. Futbalisti, hokejisti či bejzbalisti ma z popredia sledovanosti vytlačili. Pritom je to taký nádherný šport," povzdychol si Michael.
