Konzervatívne Anglicko zabudlo tesne po Mikuláši na lordské maniere. Ostrovní fanúšikovia liezli po stromoch, lampách i semaforoch, aby mali najlepší výhľad na partiu chlapov v slušivých oblekoch, ktorí sa s červenou ružou na klope prevážali v nablýskanom autobuse centrom Londýna. Na Trafalgarskom námestí sa 8. decembra podľa niektorých odhadov tiesnilo v mrazivom počasí až milión fanúšikov. Medzi nimi množstvo detí, ktoré tentoraz na súhlas uliať sa zo školy rodičov dlho prehovárať nemuseli. Mnohí z nich boli v dave tiež. Len aby videli anglický ragbyový tím, ktorý dva týždne predtým vybojoval v Austrálii pre krajinu prvý titul majstra sveta. Taká masa ľudí ešte žiaden športový úspech na Britských ostrovoch neoslavovala.
Historické ragbyové prvenstvo pobláznilo celú krajinu. Jonny Wilkinson, ktorý pred 83-tisíc divákmi na Olympijskom štadióne v Sydney skóroval kopom v poslednej minúte predĺženia finálového súboja s Austráliou (Anglicko vyhralo 20:17), sa stal národným hrdinom. Britská televízna a rozhlasová spoločnosť BBC mu udelila titul osobnosť roka. Obdiv k 24-ročnému ragbistovi ešte vzrástol, keď tesne po MS vyšlo najavo, že Wilkinson odohral značnú časť šampionátu so zlomenou kosťou v ramene. Futbalový idol David Beckham bol v tých dňoch na stránkach tlače úplne zatienený, všetci sa nadchýnali skutočnosťou, že Angličania konečne prelomili nadvládu tímov z južnej pologule. Slávne víťazstvo v Sydney osobne sledovalo vari 40-tisíc Britov vrátane britského premiéra Tonyho Blaira i princa Harryho. Anglická kráľovná Alžbeta II. odovzdala Wilkinsonovi Rad britského impéria. Tešili sa všetci, vari až na speváka rokenrolovej skupiny Rolling Stones Micka Jaggera, ktorý ragby neznáša. Mal byť ocenený v rovnaký deň, no vymohol si nový termín, len aby sa s Wilkinsonom nestretol. Ktovie, koľko Britov si v tej chvíli nadosmrti pohneval.
