Ženy, delegátky Loja Džirgy, rokujú o ústave. FOTO - REUTERS
Mnohorazy prepracovaný projekt ústavy nakoniec v nedeľu večer v Kábule schválili všetci z 502 delegátov Loja Džirgy (Veľkého zhromaždenia). Prijatie základného dokumentu otvára cestu k prvým demokratickým voľbám hlavy štátu v histórii krajiny. Tie sú naplánované na júl 2004 a hlavným favoritom je súčasný afganský prezident Hamid Karzaj. Na jeho víťazstve majú eminentný záujem i Američania a ďalší západní spojenci. Prijatie ústavy otvorilo cestu ďalším investíciám a humanitárnej pomoci Afganistanu.
Hoci z hlavného sporu vyšiel ako víťaz Karzaj, ktorý presadzoval ústavu zaručujúcu prezidentovi obrovské právomoci, musel v niektorých bodoch ustúpiť. Okrem dvoch úradných jazykov paštu a darí (afganská perština) je napríklad dovolené v niektorých oblastiach priznať tento status ešte jazyku tretiemu. Práve hádka o úradné jazyky bola posledným sporným bodom a uzbeckí delegáti hrozili, že budú bojkotovať hlasovanie, ak nebude v severných oblastiach krajiny, kde žije väčšina Uzbekov, ich jazyk uznávaný ako oficiálny.
Pôvodne sa predpokladalo, že ústava bude prijatá počas jedného týždňa. Delegáti Loja Džirgy sa však rýchle rozdelili na protiskupiny. Minulý týždeň vyvrcholili hádky odchodom dvoch stoviek delegátov z rokovacieho stanu.
Karzaja, ktorý je paštunskej národnosti, obvinili predstavitelia druhej najväčšej národnosti, Tadžici, z porušovania princípu etnickej rovnoprávnosti. Vodcovia ozbrojených skupín, mudžahedýni, ktorí bojovali proti sovietskej okupácii a pokladajú sa aj za víťazov vojny s hnutím Talibán, trvali na prijatí ústavy zaručujúcej veľké právomoci parlamentu. Do zákulisných diskusií i otvorených hádok sa zapojili západní diplomati vrátane amerického veľvyslanca v Afganistane Zalmaja Chalilzadu.
Nakoniec sa podarilo zachovať v ústave články zaručujúce silné pozície prezidenta a doplniť dodatky, na ktorých trvali Uzbekovia a Tadžici. Napríklad boli zavedené posty dvoch viceprezidentov. Predpokladá sa, že jeden bude tadžickej a druhý uzbeckej národnosti.
Ústava zaručuje v Afganistane zatiaľ nevídané práva i ženám a náboženským menšinám. Jej prijatie hlasovaním je symbolické - po 23 rokoch vojen sa po prvý raz v Afganistane podarilo vyriešiť závažný problém bez použitia zbraní. Ústava, ktorá v mnohých bodoch zodpovedá západným predstavám o demokracii, je prvým podobným dokumentom v histórii krajiny. Posledná ústava bola schválená v roku 1964 v období monarchie.
PRE SME - PETRA PROCHÁZKOVÁ, agentúra Epicentrum
