Fidel Castro nemôže pokojne spávať - počet disidentov na Kube rastie. FOTO - ARCHÍVHumanitárne organizácie Človek v ohrození a HUMAN vydali nasledujúce vyhlásenie:
1. Sme presvedčení, že aktívna solidarita s jednotlivcami a so skupinami bojujúcimi za dodržiavanie ľudských práv na Kube v zmysle príslušných paragrafov Helsinskej deklarácie nie je zasahovaním do vnútorných záležitostí Kuby.
2. Vyzývame kubánsky parlament, vládu i Komunistickú stranu Kuby, aby otvorili dialóg s domácou i so zahraničnou opozíciou.
3. Vyzývame všetkých demokraticky zmýšľajúcich občanov, aby prejavovali aktívnu solidaritu s ľuďmi všetkých krajín, kde sa ľudské práva otvorene i skryto porušujú a apelovali na tamojšie vlády, aby prepustili všetkých politických väzňov.
4. Vyzývame politikov a poslancov SR, aby vzťahy s krajinami, kde sa ľudské práva porušujú, nerozvíjali iba z hľadiska ekonomických záujmov a priorít, ale pri kreovaní zahraničnej politiky považovali dodržiavanie ľudských práv v tej-ktorej krajine za rozhodujúce kritérium.
5. Vyzývame poslancov NR SR, ktorí sa zúčastnia konferencie Medziparlamentnej únie v Havane, aby v rámci konferencie aktívne vystupovali za obnovenie ľudských práv, za otvorenie dialógu s kubánskou opozíciou a prispeli tak k urýchleniu demokratických zmien na Kube. (r)
Počet kubánskych disidentov sa v posledných rokoch zvyšoval a ich podpora zo strany obyvateľstva rástla. Hoci sa o Kube nikdy nedalo hovoriť ako o slušnom a demokratickom štáte, represie voči vlastnému obyvateľstvu sa skutočne trochu zmiernili a počet politických väzňov klesal, až dosiahol súčasnú hranicu tristo. Tento veľmi pozvoľný trend sa však počas minulého roka najprv zastavil a potom úplne zvrátil. Možnože si Castro uvedomil, že ľudia majú stále väčšiu odvahu volať po slobode, a rozhodol sa tomu zamedziť.
Dnešná situácia disidentov na Kube sa v mnohom podobá stavu v 80. rokoch v socialistickom Československu. Počet tých najaktívnejších a najznámejších je odhadovaný na niekoľko sto. Ďalšie stovky a možno i tisícky ľudí im však v ich vzdore pomáhajú. Ľudia spätí s opozíciou sú odpočúvaní, vyhadzovaní zo zamestnania, vyhrážajú sa im. Pravidelne sú predvádzaní na vypočúvanie, prípadne na niekoľko dní alebo týždňov zadržiavaní, mnohí i pre podvracanie republiky odsúdení na niekoľkoročné tresty. Ak chcú aspoň tí najvýznamnejší emigrovať, štátne úrady im to umožnia. Rovnako tak ako v Prahe, opozičným predstaviteľom sa dýchalo v Havane lepšie než v menších mestách. V hlavnom meste Kuby je vďaka veľkosti mesta, počtu turistov a prítomnosti zahraničných novinárov a diplomatov viac disidentov i informácií o dianí vnútri spoločnosti. V menších mestách a na vidieku sú opoziční predstavitelia úplne izolovaní a prístup polície je brutálnejší.
Na Kube fungujú tzv. výbory na obranu revolúcie, ktoré sídlia na každej ulici a vďaka svojej sieti informátorov podávajú správy o živote obyvateľov celej štvrte. Správy hlásia výboru mestskému, ten potom provinčnému, až sa informácie o každodennom živote ľudí dostanú na stôl celoštátnemu výboru. Od 70. rokov výbory poslali asi päťdesiattisíc ľudí do prevýchovných pracovných táborov nazvaných Vojenské jednotky na pomoc výrobe.
Český poslanec Ivan Pilip a bývalý študentský aktivista Jan Bubeník, ktorí prežili 25 dní v kubánskom väzení, dnes podávajú svedectvo o tom, čo na Kube zažili a prečo tam vôbech chodili. I celá Česká republika musí znovu a možno ešte silnejšie volať po dodržiavaní ľudských práv na Kube a poslanci zo všetkých demokratických parlamentov, ktorí na ostrov kedykoľvek odcestujú, sa musia stretávať s kubánskymi disidentmi. To sa musí stať, samozrejme, aj v rámci zasadania Medziparlamentnej únie. Českí zástupcovia by mali túto príležitosť využiť a stretnúť sa s disidentmi z mestečka Ciego de Ávila. A mohli by dokonca na stretnutie prizvať i poslancov iných parlamentov. Pokiaľ to neurobia, cestu na ostrov by si mali rozmyslieť, rovnako ako členovia ďalších zvažovaných misií.
Či z celej kauzy napokon vyjde Castro oslabený, ukážu aj nasledujúce kroky nielen Ivana Pilipa a Jana Bubeníka, ale aj ostatných poslancov a celej českej diplomacie.
PRE SME - TOMÁŠ POJAR
(Autor je predsedom občianskeho združenia Člověk v tísni)
Tematicky príbuzný článok:
Nagy: Na Kube budeme hovoriť o slobode
