Jan Bubeník sa narodil 4. apríla 1968. Od roku 1985 do roku 1989 študoval medicínu na UK. V novembri 1989 sa stal jedným z lídrov zamatovej revolúcie. V roku 1990 bol zvolený do Federálneho zhromaždenia, ale zakrátko rezignoval. Potom založil svoju vlastnú poradenskú firmu. V roku 1995 odišiel študovať ekonómiu do Colorada v USA. Po návrate pracoval dva a pol roka pre firmu Mackinsey Co. V roku 1999 organizoval akciu Desať rokov po. Odvtedy pracuje ako jeden zo šéfov firmy zaoberajúcej sa vysokou personalistikou pre náročné posty vo firme Korn/Ferry International.FOTO - ČTK
Ani po 25 dňoch strávených v smutne známom havanskom väzení Villa Marista si JAN BUBENÍK nemyslí, že porušovanie ľudských práv na Kube sa nás netýka. Ľudia z bývalého Československa, vrátane poslancov, pomoc Kubáncom dlhujú, mieni.
S akými reakciami ste sa stretli po návrate domov?
„Rodina bola, rovnako ako ja, veľmi rada, že sme opäť spolu a môžeme sa vrátiť do normálneho života. Reakcie boli rôzne - od napadnutia na ulici, kde mi ľudia hovorili, že si nás tam mali nechať, a že som si tam so sebou mal zobrať aj Havla a Rumla. To ma neprekvapuje. Sú ľudia, ktorí už zabudli, ako sme tu pred jedenástimi rokmi žili, sú ľudia, ktorí si myslia, že vtedy sa im žilo lepšie. To si myslel aj človek, ktorý ma napadol na Národnej triede, to bol bývalý vekslák. Prekvapilo ma, ako reagovali ľudia z ODS ako pán Zahradil, ako ľudsky i politicky poklesnuté výroky tam padali o motívoch našej cesty. To si potom poviete, že niektorí ľudia sú buď hlúpi, alebo zlí. Potešilo ma však, že väčšina ľudí, kamarátov a osôb, ktorých si vážim, porozumela, prečo sme tam išli, a bola na nás hrdá.“
Ani na Slovensku neboli reakcie na vašu misiu jednoznačné. Mnohí boli ochotní sa skôr prikloniť na stranu Fidela Castra, ktorý je možno zlý, ale všetkým dá pokoj, tak treba dať pokoj aj jemu.
„Aj u nás sa svojho času hovorilo, nech sa tí imperialisti do nás nemontujú, nech nás nechajú, pretože všetko, čo chceme, je pokoj na prácu a budovanie socializmu. Ja som bol vždy vďačný ľuďom, ktorí boli odvážni a u nás aj v zahraničí sa zastávali ľudských práv a slobôd. Boli ochotní prísť do Československa a morálne aj finančne disentu pomôcť. Ľudia si môžu hovoriť, čo chcú, ale mňa to nenecháva pokojným a myslím si, že to tým ľuďom v podstate dlhujeme.“
Nesvedčia niektoré reakcie o tom, že sme sa ešte nevyrovnali s vlastnou minulosťou?
„Určite, je to tak. Keď sa dnes pozriete na ľudí, ktorí boli väznení v omnoho horších podmienkach ako ja s Ivanom (Pilipom) a niekoľko rokov, či už to bolo v Jáchymove, či v iných gulagoch bývalého sovietskeho bloku, a mnohí neboli dodnes ani odškodnení. Ich vyšetrovalia či ľudia, ktorí tam s nimi neuveriteľne nehumánne zaobchádzali, sú na slobode. My v Česku nie sme schopní dostať Grebeníčka seniora pred súd (otec šéfa dnešných komunistov bol v 50. rokoch väzenským dozorcom - pozn. red.). Historická pamäť je krátka a radi zabúdame na to, čo bolo.“
Pri vašom prepustení z Kuby ste podpísali ospravedlnenie kubánskemu ľudu za porušenie zákonov. Neubralo to zo zmyslu vašej cesty?
„Nemuseli sme podpísať nič. Vedeli sme však, že niekto musí urobiť ústretový krok, ktorý by Castrovi zachoval doma tvár a mohol nás prepustiť. Povedali sme si s Ivanom, že je pre nás neprípustné, aby sa Česká republika musela ospravedlniť za svoj zásadový postoj v OSN, preto sme si povedali, že to musíme urobiť my. Ani s odstupom času sa nemáme za čo hanbiť. Od disidentov zo Španielska alebo z USA sme sa sprostredkovane dozvedeli, že ten kus papiera považujú za úplne irelevantný. Aj oni podpísali veci, ktoré mali možno závažnejší charakter.“
Na Kubu vás vyslala americká nevládna organizácia Freedom House. Viedli vás k tomu aj finančné dôvody?
„Organizácia vám kryje iba náklady na cestu a pobyt, nič viac.“
V apríli sa v Havane stretnú poslanci z mnohých krajín sveta na zasadnutí Medziparlamentnej únie. Čo si myslíte o tomto podujatí?
„Neviem, prečo sa poslanci rozhodli stretnúť práve na Kube, ale keďže je to už hotová vec, dôležitejšie by bolo zamyslieť sa nad tým, ako to zasadnutie využiť, aby sa poukázalo na to zjavné porušovanie ľudských práv. Treba, aby sa poslanci stretli s disidentmi mimo Havany, v menších mestách. Potom by to zasadnutie malo zmysel a bolo by veľmi pozitívne.“
Budete v tomto duchu vplývať na českých poslancov, ktorí sa zasadnutia zúčastnia?
„Pochopiteľne, že sa budem snažiť hovoriť nielen s českými, ale aj so slovenskými poslancami, ktorí sú mojimi kolegami ešte z Federálneho zhromaždenia, ako je Fero Šebej, Jano Langoš alebo ľudia ako Ivan Mikloš, ktorí inicovali vládne vyhlásenie súčasného slovenského kabinetu na našu podporu. Budem sa snažiť ovplyvniť aj amerických politikov a hovoriť s nimi o tom, čo som videl, a o tom, čo si myslím, že by pomohlo ľuďom na Kube.“
MIRIAM ZSILLEOVÁ
Tematicky príbuzný článok:
Nagy: Na Kube budeme hovoriť o slobode
