So Stanom Kochanom aj o slovenskom a nemeckom kreslenom humoreKeď spisovateľ a publicista Kornel Földvári na nedávnom krste svojej knihy Príbehy z naftalínu predstavil jej ilustrátora STANA KOCHANA, akoby si zopakoval aj záslužnú rolu zo šesťdesiatych rokov. „Vtedy sa pod jeho ochrannými a inšpiračnými krídlami zrodil v týždenníku Kultúrny život môj seriál Obrázky z dejín národa slovenskieho za vpádu tureckieho - ktorý ešte stihol vyjsť tesne pred spustením normalizačnej závory aj knižne - a rad ďalších aktuálnych karikatúr," spomína Stano Kochan. Ten na augustovú okupáciu v šesťdesiatom ôsmom reagoval okamžitou emigráciou, a po niekoľkých desaťročiach je to dnes opäť Kornel Földvári, ktorý „spolu so starými humoreskami vytiahol tak trochu z naftalínu" aj tohto, pre mladšie generácie takmer neznámeho autora.

Pritom Kochanovi vyšli v Nemecku, Taliansku, Holandsku, Japonsku a iných krajinách viaceré knihy jeho karikatúr a desiatky ďalších publikácií ilustroval. A vari predovšetkým - dlhé roky pôsobil vo frankfurtskom Pardone, v tom čase najvýznamnejšom európskom satirickom časopise.

Ako bolo v Pardone?

„Na tie časy spomínam rád. Časopis promptne a bez zábran reagoval na najrôznejšie aktuálne spoločenské a politické témy. Patril som medzi osem kmeňových autorov, ktorí spolu s viacerými špičkovými externými karikaturistami boli zdrojom a súčasťou príjemného tvorivého chaosu."

Vyhovovalo vám to?

„Mám najradšej nadčasové kresby, do ktorých sa snažím vpašovať aj istý poetický nádych. Toho som sa nemusel vzdať ani pri širokom tematickom zábere časopisu, ktorého neodmysliteľnou súčasťou bola aj politická satira."

Prečo ste emigrovali?

„Nechcel som sa prispôsobovať takzvanej štátnej kultúrnej politike. Bol rozdiel kritizovať napríklad vtedajšieho bavorského premiéra Franza Josefa Straussa z východnej strany železnej opony - kde to bola veľká móda, alebo na stránkach západonemeckého časopisu."

Mohlo to aj takému renomovanému periodiku, akým bol Pardon, prinášať nepríjemnosti?

„Iste. Aj ja som čelil súdnej žalobe práve v súvislosti s týmto politikom. V Pardone to nebolo nič výnimočné."

Vaše západonemecké pôsobenie je spojené aj s vydaním niekoľkých kníh. Ktorá bola najúspešnejšia?

„Teuflische Positionen, čiže Diabolské polohy. A keďže bola dieťaťom sexuálnej vlny sedemdesiatych rokov, je zrejmé, o čo išlo. Po mimoriadnom ohlase knihy aj v ďalších krajinách som nakreslil voľné pokračovanie s názvom Najdiabolskejšie polohy svetových dejín. Pokus o ich realizáciu by už so sexom nemal priveľa spoločného a rovnal by sa skôr pokusu o samovraždu."

Presadili ste sa v tvrdej zahraničnej konkurencii karikaturistov a ilustrátorov. Ako sa vám pozdával nemecký kreslený humor?

„Je vo veľkej miere postavený na slovných hračkách, ktoré sú väčšinou nepreložiteľné. Aj vďaka tomu na rôznych medzinárodných podujatiach som bol v kolekciách nemeckých karikaturistov často úspešnejší než moji kolegovia."

Ako vnímate postavenie kresleného humoru v súčasnosti?

„Je preň menej miesta hlavne v časopisoch, a to platí tak na Slovensku, ako aj v zahraničí. Samozrejme, je to škoda, a teraz nehovorí zo mňa len autor."

Ste výtvarným samoukom, študovali ste ekonómiu. Ako ste sa vlastne dostali ku kresleniu?

„Neustálym čarbaním som vyrušoval už na základnej škole. Tie vyššie s umeleckým zameraním zostali pre mňa, syna z učiteľskej rodiny, nedostupné. Vnímal som však všetko, čo bolo k dispozícii, a na základe mojej výstavy v bratislavskom V-klube niekedy v šesťdesiatom šiestom alebo siedmom sa začalo krásne, ale krátke obdobie spolupráce s Kultúrnym životom. O tom, čo nasledovalo, sme už hovorili."

Kornel Földvári o vás okrem iného tvrdí, že v slovenskom kreslenom humore ste Danglárom šesťdesiatych rokov. Ktorý autor zo súčasnosti sa vám páči najviac?

„Práve Danglár."

ALEXANDER BALOGH