Kniha nazvaná Žiť, aby som mohol rozprávať, vyšla v španielčine vlani na jeseň a jej náklad bol milión dvestotisíc kusov. Slávny kolumbijský spisovateľ, ktorý za svoje magicko-realistické romány získal Nobelovu cenu za literatúru, spomína na roky detstva a dospievania. „Život nie je to, čo človek prežil, ale čo si z neho pamätá a ako si to pamätá, aby o tom mohol rozprávať," začínajú sa spomienky Garcíu Márqueza.
V jeho memoároch sa prelínajú zážitky z rodnej Aracataky, úžasné príbehy babičky, učňovské roky v redakciách novín a časopisov. Svoje rozprávanie završuje rokom 1955, keď vydal román Opadané lístie. Vtedy ako spravodajca liberálneho denníka El Espectator odišiel do Európy. Gabriel García Márquez pripravuje tiež druhý diel pamätí, ktorý chce doviesť až k momentu, keď získal Nobelovu cenu za literatúru. To bolo v roku 1982. Tretia časť má priblížiť jeho významných priateľov a známych, okrem iného tiež Fidela Castra.
Slovenský preklad Márquezových pamätí vyjde tento mesiac pod názvom Román môjho života v preklade Martiny Slezákovej.
(tkg)
