Pri poslednej oficiálnej návšteve Slovenska prebral český prezident Václav Havel z rúk slovenského prezidenta Rudolfa Schustera vysoké štátne vyznamenanie. Do Veľkého salónu v prezidentskom paláci po stretnutí najskôr vkročili hovorcovia. „Ako prvý slovo výnimočne dostane hosť, ktorý je tu ako doma," povedal hovorca Ján Füle. Napriek tomu si slovo zobral Schuster.
Po kole úvodných otázok sa český novinár slovenského prezidenta spýtal, aký význam má Václav Havel pre slovenskú históriu. Schuster sa nadýchol k dlhej odpovedi. Tentoraz ponúkame jeho odpoveď takmer v plnom znení:
„Prvýkrát sme sa stretli, keď bol pán prezident zvolený na Pražskom hrade. Mal som možnosť veľmi zblízka sledovať kroky pána prezidenta Havla na Pražskom hrade, ešte keď bol doslova nováčik, keď sa ešte len hľadal, keď prišiel prvýkrát na oficiálnu návštevu do Bratislavy v januári 1990, keď prišiel na letisko a som musel povedať kde, čo a ako sa postaviť, pretože bol tak skromný, že nechcel vystupovať ako nový prezident...
Bol som pritom v roku 1992, keď sa zakladala V4. Prezident Havel tu zvolal Maďarsko, Poľsko, boli sme spolu. Keď mal na starosť maďarskú delegáciu, išiel ju čakať na hranicu a som sa v aute s ním viezol. Pripravovali ma duševne, ako budeme hovoriť o určitých veciach, tak pána prezidenta som informoval, čo sa dá, čo sa nedá a keď potom maďarská delegácia prišla, tak mi povedal, buď tak dobrý, venuj sa Jaruzelskému, pretože zrejme to bude trvať dlhšie...
Rokovali sme veľa ráz sami. Môžem povedať, že je skvelý v tom, že to, čo hlásal počas revolúcie, tomu vždy zostal verný, nikdy sa nespreneveril, že by bol zmenil názory podľa situácie. A ja som dnes pri stretnutí povedal, že pán prezident Havel môže sa smelo v tomto smere aj obrátiť. Dnes mnohé tie deti revolúcie sú preč, pán prezident Havel zostal, bol zvolený dvakrát za prezidenta, teda Československej a Českej republiky a získal si autoritu a vedel si vážiť ľudí nie podľa toho, čo o ňom hovoria, ale podľa toho, ako on toho človeka poznal, ako vystupoval, ale hlavne ako konal.
To, že tá revolúcia bola zametová, to má veľkú zásluhu pán prezident Havel. Takže toto ocenenie som s dobrým svedomím odovzdal, je v dobrých rukách.
Ak mám byť troška osobný, bol to práve pán prezident Havel a jeho manželka Dáška, ktorí mi pomohli, keď mi bolo zle. Oni boli tí, ktorí ma transportovať dali návrh, aby som šiel do Innsbrucku, že majú skúsenosti atakďalej. A tieto vzťahy aj osobného charakteru...
Nielen v politike, nielen keď je sláva, ale keď sú aj ťažkosti v rodinách alebo človek je chorý, vtedy sa ukazuje, kto je vám blízky a kto nie. Toto vyznamenanie som s radosťou odovzdal, bodaj by som mohol ešte mnohým českým politikom, nie ja, ale moji nástupcovia, ja už to šťastie nebudem mať, aby to mohli odovzdať. Pretože je príkladom a zostane príkladom v československých dejinách spoločných, ale aj odkedy sme samostatní."
(mch)
